Ako by ste zhrnuli uplynulú sezónu?

• Myslím si, že sme mali veľmi dobrý štart. V kabíne sme si verili, aj keď možno ľudia okolo nás po minulej sezóne pochybovali. Boli sme však nastavení na to, že aj tento rok môže byť úspešný, a dlhý čas sme išli naozaj v dobrom tempe. V novembri prišlo menšie spomalenie, čo sa stáva každému tímu. Dôležité bolo, že sme na to dokázali zareagovať a znova sme naskočili na správnu vlnu. V základnej časti sme sa držali presne tam, kde sme chceli byť. Pohybovali sme sa v prvej štvorke, čo je pre nás jasný signál, že sme neklesali a držali si úroveň. Ciele, ktoré sme si dali pred sezónou, sme v tejto fáze splnili. V play-off sme však chceli ísť ďalej, ako sa nám nakoniec podarilo. Takže, ak to mám zhrnúť: základná časť splnená, play-off nie.

Štvrté miesto po základnej časti sme zopakovali aj tento rok. Ako tento výsledok vnímate – dá sa povedať, že tím kráča stabilným smerom?

• Presne tak to vnímam. Bolo pre nás veľmi dôležité, že sme nemali veľké výkyvy a že sme počas celej sezóny pôsobili stabilne. Mužstvo si držalo úroveň a aj celá organizácia sa posúvala správnym smerom. Konzistentnosť je v tomto prostredí kľúčová – či už v nastavení ľudí, alebo hráčov. Každý, kto je súčasťou klubu, vie, že ambície sú vždy tie najvyššie.

Séria s Popradom bola mimoriadne vyrovnaná a rozhodovali detaily. Ako sa na ňu s odstupom času pozeráte?

• Štvrťfinále bolo naozaj vyrovnané. Už pred jeho začiatkom sa nedalo hovoriť o jasnom favoritovi. Poprad mal od januára výbornú formu, posilnil káder a bolo vidieť, že je vo veľmi dobrej fazóne. My sme mali sériu dobre rozohranú, no zlomovým momentom bol tretí zápas – viedli sme 3:0 a nakoniec sme ho prehrali 3:4. Samozrejme, nešlo len o jeden duel, detailov bolo viac. Vo štvrtom zápase sme si dali vlastný gól v predĺžení, hoci sme predtým ubránili jedenásť oslabení. To sú momenty, ktoré zamrzia, ale je to šport, treba to prijať a poučiť sa z toho. Aj ja s odstupom času viem, čo by som dnes možno urobil inak. Takto sa však človek posúva – tým, že sa učí z chýb a snaží sa ich neopakovať.

V čom bol tím v porovnaní s minulou sezónou lepší a v čom ste naopak očakávali viac?

• V porovnaní s minulým ročníkom bol tím, podľa mňa, najmä zohratejší. Veľa hráčov zostalo druhý rok pokope, takže všetci už vedeli, do čoho idú, čo od seba môžu čakať a aký hokej chceme hrať. To nám pomohlo najmä na začiatku sezóny, keďže sme nemuseli meniť identitu a nadväzovali sme na to, čo fungovalo. Na druhej strane, trochu nám ubudla rýchlosť. Odchod hráčov ako Tourigny, Fejes či Jones bol v tomto smere cítiť. Tím nebol horší, ani lepší – skôr iný. Prišli hokejisti, ktorí boli možno šikovnejší s pukom, ale štýl, ktorým sa chceme prezentovať, stojí najmä na rýchlosti. A práve tej sme mali o niečo menej.

Ako hodnotíte hráčov, ktorí prišli pred sezónou, alebo počas nej? Zapadli do systému tak, ako ste si predstavovali?

• Hráči, ktorí prišli pred sezónou, alebo počas nej, zapadli, podľa mňa, veľmi dobre. Každý, koho berieme, musí spĺňať určité veci a priniesť do tímu to, čo od neho očakávame. Myslím si, že výber bol urobený kvalitne – hráči boli dobre vyskautovaní a to, čo sme od nich chceli, do mužstva aj priniesli. Cením si, že pri skladaní kádra sa nepozerá len na štatistiky, ale najmä na to, či je hráč pre náš systém účelový. A práve v tomto smere si myslím, že všetci, ktorí prišli, splnili to, čo sa od nich očakávalo.

Keď sa obzriete späť, je niečo, čo by ste s dnešnými skúsenosťami urobili inak?

• Keď sa na to spätne pozerám, určite sú veci, ktoré by som dnes urobil inak. Sezónu som si už prešiel a pomenoval si momenty, kde sa dali spraviť lepšie rozhodnutia, kde bolo treba pridať a kde naopak trochu zvoľniť. Konkrétne detaily si nechám pre seba, ale mám v tom jasno. Takéto zhodnotenie je dôležité – človek si uvedomí, čo fungovalo a čo nie, a čo by dokázal riešiť lepšie. Sezóna vždy prináša situácie, ktoré neviete predvídať: zranenia, výpadky formy, rôzne výkyvy. Podstatné je poučiť sa z toho, aby sa podobné veci neopakovali a aby bol tím pripravený na kľúčové momenty. V tomto smere som zase o niečo múdrejší.

Kde vidíte najväčší priestor na zlepšenie, ak chce Žilina v budúcej sezóne prekročiť tohtoročný „štvrťfinálový tieň“?

• Ak chce tím posunúť svoju hranicu vyššie, určité rezervy tam stále sú. Aby ste patrili medzi top mužstvá ligy, musíte ukázať ešte väčší potenciál, než aký sa podarilo predviesť minulý rok. To sa týka aj skladby kádra – vždy je dôležité nájsť typy hráčov, ktorí zvládnu štýl hokeja, na ktorom tím stojí. Jednou z oblastí, kde to bolo cítiť najviac, boli presilovky. Už druhú sezónu v nich vidíme rezervy a vieme, že práve presilové hry dokážu rozhodovať zápasy. Práca na nich prebiehala dobre, ale stále je to o tom, nájsť správnych hráčov na tieto situácie a dlhodobo to celému kádru vštepovať. Druhá vec je fyzickosť. Tím je postavený na rýchlosti a šikovnosti, ale play-off ukázalo, že v súbojoch je potrebné byť ešte dôraznejší. V sérii s Popradom bolo vidieť, že práve v týchto momentoch sa lámu zápasy. A práve tam je priestor, kde sa dá posunúť.

Ako vnímate celkový posun klubu – či už po stránke zázemia, infraštruktúry, alebo fungovania organizácie – za posledné dva roky?

• Za posledné dva roky urobil klub obrovský posun. Žilina si vybudovala veľmi dobré meno nielen v extralige, ale aj v zahraničí. Často to počúvam od ľudí, s ktorými som v kontakte, či zo Slovenska, ale aj mimo neho. Je vidieť, že klub kráča správnym smerom a z roka na rok sa posúva ďalej. Mnohé z tých zmien sú detaily, ktoré najlepšie vnímajú ľudia pracujúci priamo v organizácii, ale práve tie robia rozdiel. Dnes si dovolím povedať, že Žilina patrí medzi top kluby v extralige – či už z pohľadu zázemia, fungovania, komunikácie s fanúšikmi, alebo každodennej práce vnútri organizácie. Potvrdzujú to aj hráči. Na výstupných mítingoch nepadlo jediné negatívne slovo o tom, ako sa tu pracuje, alebo ako sa tu cítili. To je veľmi dobrý signál. Zároveň však platí, že keď prichádza chvála, je to aj záväzok – práve vtedy treba pridať ešte viac, aby klub ďalej rástol a držal si vysoký štandard.

Atmosféra na domácich zápasoch bola opäť výnimočná. Čo by ste odkázali fanúšikom, ktorí stáli pri tíme počas celej sezóny?

• Fanúšikom patrí obrovská vďaka za podporu, ktorú tím cítil nielen doma, ale aj na výjazdoch. Žilina má výnimočných fanúšikov – dokážu vytvoriť energiu, ktorá hráčov v dôležitých chvíľach doslova ženie dopredu. Verím, že aj v ďalšej sezóne zaplnia štadión ešte vo väčšom počte a že ich čaká mnoho víťazných momentov.

Po skončení sezóny prichádza priestor na oddych. Ako plánujete stráviť leto a do akej miery sa vám darí vypnúť od hokeja?

• No to sa mi moc nedarí, to musím priznať. (smiech) Aj keď je po sezóne len pár týždňov, stále sa všetko točí okolo hokeja – sledujem reprezentáciu, majstrovstvá sveta do 18 rokov v Trenčíne, odkiaľ pochádzam, bol som sa pozrieť aj na šestnástku v Považskej Bystrici. Reálne dokážem vypnúť až na dovolenke s rodinou, čo bude niekedy v júni, júli. To je jediné obdobie, kedy hokej naozaj pustím z hlavy. Inak mám stále tendenciu premýšľať nad vecami, ktoré sa dajú robiť lepšie a posúvať sa ďalej. Aj keď si človek oddýchne, myšlienky na hokej jednoducho zostávajú – je to prirodzené, keď chcete robiť veci dobre.

Je leto pre vás skôr časom regenerácie, alebo ho využívate aj na sebarozvoj a sledovanie trendov, ktoré by ste mohli zúročiť vo svojej ďalšej trénerskej práci?

• Okrem regenerácie sa snažím aj vzdelávať – dal som si záväzok venovať každý deň aspoň hodinu štúdiu a analýzam. Zároveň je pre mňa dôležitá aj fyzická stránka. Sezóna je náročná a človek potrebuje mať energiu, takže som si povedal, že sa budem pripravovať podobne, ako hráči. Posilňovňa, beh, bicykel, tenis – to všetko mám v pláne, aby som bol aj ja v čo najlepšej kondícii. Rovnako sa snažím nasávať nové poznatky. Ako som už povedal, sledujem reprezentácie, či už mládežnícke, alebo seniorské a hľadám inšpiráciu u najlepších. Všetko, čo sa dá získať z pozorovania a štúdia, sa potom dá preniesť späť do klubového prostredia.