Bytčiansky zámok, synagóga či židovský cintorín. Za týmito miestami sa ukrýva aj príbeh významnej rodiny, ktorá desaťročia ovplyvňovala život v Bytči a celom regióne. 15. septembra uplynulo 63 rokov od tragickej smrti Lothara Poppera von Podhragyho, posledného súkromného majiteľa Bytčianskeho zámku.

Na výročie jeho úmrtia si spomenula Tachles TV. Práve jej príspevok pripomenul príbeh muža, ktorého život bol spätý nielen s bytčianskym panstvom, ale aj s mimoriadne dramatickým obdobím európskych dejín.

Rodina, ktorá zmenila Bytču

Popperovci patrili medzi významné židovské podnikateľské rodiny Rakúsko-Uhorska. Lotharov starý otec Leopold Popper získal v roku 1868 bytčianske panstvo so zámkom a pivovarom od Esterházyovcov.

Rodina následne vybudovala rozsiahle hospodárske zázemie. Vlastnila lesy a pozemky, pílu, pivovar či hotel a výrazne podnikala najmä v obchode s drevom. Jej pôsobenie tak zasiahlo hospodársky rozvoj Bytče aj širšieho regiónu.

Popperovci však nezostali iba pri podnikaní.

Finančne podporovali židovskú náboženskú obec a podieľali sa aj na vybudovaní bytčianskej synagógy. Podľa informácií Tachles TV darovali pozemky na synagógu i židovský cintorín. Ako patróni zároveň podporovali aj katolícke kostoly na svojich panstvách.

Ich stopa je preto v Bytči dodnes viditeľná.

Posledný majiteľ zámku

Lothar Popper sa narodil v roku 1887. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako vysoký dôstojník rakúsko-uhorskej armády a získal významné vyznamenania. Po smrti svojho otca Armína zdedil rodinné majetky a stal sa posledným súkromným vlastníkom Bytčianskeho zámku.

Jeho život však poznačili aj najtemnejšie roky 20. storočia.

Hoci pochádzal zo židovskej rodiny, Popper už pred druhou svetovou vojnou konvertoval ku katolicizmu. Počas vojny zostal žiť na zámku. V rovnakom období však stáročná židovská komunita v Bytči čelila prenasledovaniu a deportáciám.

Pred deportáciou chránila Lothara Poppera prezidentská výnimka, ktorú mu udelil prezident Slovenského štátu Jozef Tiso. Ani tá však neznamenala skutočnú slobodu. Podľa Tachles TV žil Popper na zámku v podstate v domácom väzení.

Osud mu navyše pripravil krutý historický paradox. V samotnom Bytčianskom zámku boli pred deportáciami internované aj viaceré bytčianske židovské rodiny.

Tragický koniec vo vlaku

Lothar Popper zomrel 15. septembra 1963. Mal 76 rokov.

Cestoval osobným vlakom zo Žiliny. Pred železničnou stanicou v Bytči vlak zastavil pri vchodovom návestidle, aby umožnil prejazd rýchliku.

Podľa opisu Tachles TV sa Popper zrejme domnieval, že vlak už stojí priamo v stanici. Vystúpil preto do koľajiska. V tom okamihu však miestom prechádzal rýchlik.

Tragická nehoda sa stala o 19.54 hodine a pripravila ho o život.

Smrťou posledného súkromného majiteľa zámku sa symbolicky uzavrela jedna výrazná kapitola dejín Bytče.

Príbeh Popperovcov však z mesta nezmizol. Zostal vpísaný do Bytčianskeho zámku, synagógy, židovského cintorína aj monumentálnej rodinnej hrobky v Hliníku nad Váhom.

A práve tieto miesta dnes pripomínajú, že dejiny Bytče netvorili iba veľké stavby či mená panovníkov. Tvorili ich aj ľudia a rodiny, ktoré v meste žili, podnikali, pomáhali jeho rozvoju – a napokon sa stali súčasťou jeho príbehu.