Táto úzkorozchodná železnica kedysi živila celý Liptov! Dnes ju nájdete ukrytú v skanzene pod Tatrami

Kedysi na nej brázdili parné rušne s menami ako Malá Maďarka, Barbora či Cifra a zvážali drevo z hlbokých dolín. Dnes je Považská lesná železnica unikátnou pamiatkou a súčasťou múzea v Pribyline. Po desiatkach rokov chátrania sa ju podarilo zachrániť a vrátiť späť k životu – s vôňou pary, dreva a histórie. Zdroj: skanzenpribylina.sk

Erika Fileková|27. júl 2025|06:00:59

Technický poklad Liptova. Zdroj: Facebook/Múzeum liptovskej dediny Pribylina

Súvisiaci článok
TIP NA VÝLET: Belské skaly, raj pre horolezcov a milovníkov panoramatických výhľadov
Čítajte viac >

Tisíce metrov koľajníc, desiatky vlakov a stovky príbehov. Aj tak by sa dala opísať história Považskej lesnej železnice, ktorá kedysi patrila medzi najvýznamnejšie technické stavby celého karpatského oblúka. Po tom, čo ju v 70. rokoch definitívne umlčali motory nákladiakov, sa dnes znovu ozýva jej sykot pary – tentokrát však ako vzácny exponát.

Zlatý vek v srdci Karpát

Úzkorozchodná trať bola vybudovaná v údolí Čierneho Váhu na Liptove už pred prvou svetovou vojnou. Postaviť ju nechala ešte uhorská vláda, aby dokázala ťažiť a zvážať obrovské množstvá dreva z neprístupných dolín. Na prelome 19. a 20. storočia slúžili na zvoz dreva hlavne vodné toky – až kým parné stroje nevyvolali revolúciu v doprave.

Prvá časť trate bola dokončená v roku 1916 a v ďalších dekádach pribúdali odbočky do údolí s názvami ako Malužiná, Benkovo či Rovienky. Celková dĺžka železnice presiahla 109 km, čím sa stala druhou najdlhšou lesnou železnicou v bývalom Československu.

Život s „mašinkou“

Železnica nevozila len drevo – bola aj dopravou pre miestnych obyvateľov, lekárov, pôrodné baby či turistov. Každý rušeň mal svoje meno a osobitý príbeh. Najobľúbenejšou bola zrejme Cifra – rušeň U 45 903, ktorý jazdil spoľahlivo dlhé desaťročia. Barbora, Malá Maďarka či Sulika – všetky si obyvatelia pamätali ako členov vlastnej rodiny.

Vlakom sa hovorilo „mašinka“, trati „štriečka“. Pre mnohých to bola životná tepna, ktorá spájala dediny s civilizáciou.

Zánik a znovuzrodenie

Posledný vlak vyrazil na trať v decembri 1972. Stovky ton koľajníc, lokomotív a vozňov začali chátrať, no vďaka nadšencom a Liptovskému múzeu sa podarilo mnohé zachrániť. Najskôr vznikla statická expozícia v skanzene v Pribyline, neskôr pribudla aj funkčná úzkokoľajka, po ktorej sa môžu odviezť aj návštevníci.

Pomohol aj európsky projekt Interreg Poľsko–Slovensko, vďaka ktorému sa v roku 2018 vybudoval nový 950 metrov dlhý úsek trate. Rušne i vozne tak opäť dýchajú históriou.

Dnes jazdí pre nadšencov

V Múzeu liptovskej dediny v Pribyline dnes nájdete nie len depo, reštaurované vozne a rušne, ale aj akcie ako Mašinparáda či S parou na kolesách, ktoré prinášajú atmosféru starých čias.


Súvisiaci článok
Marcela Laiferová oslavuje 80! Spevácka legenda z Petrovíc pri Bytči dobyla Bratislavskú lýru aj svetové pódiá
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť