Anton Bajdík sa narodil 3. augusta 1922 v Dlhej nad Oravou.

„V SNP bojoval od 29. augusta do 3. novembra ako povstalecký vojak pri Ružomberku a Donovaloch. Po potlačení povstania ho doma zajali a chceli odtransportovať do Nemecka na práce,“ napísal Slovenský zväz protifašistických bojovníkov na Facebooku.

Po ceste do Nemecka však transport zastal v Žiline. Antonovi Bajdíkovi sa podarilo, s pomocou kamarátov, utiecť. Na svoju účasť v povstaní si Anton Bajdík, pre Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, zaspomínal takto:

,,August v roku 1944 začínal byť rušnejší, ako predošlé mesiace. Letisko Mokraď sa aktivizovalo už 27.augusta a dozorujúci dôstojník npor. Jozef Gallo vyhlásil bojovú pohotovosť. Na to kpt. Kuric vydal rozkaz k nástupu celej posádky a vyhlásil zrušenie poslušnosti k vláde Slovenského štátu a zapojenie leteckého parku do boja proti fašistickým okupantom. Dňa 9.septembra sme sa dozvedeli že bolo v Banskej Bystrici vyhlásené Slovenské národné povstanie. Na ďalší deň sme sa dozvedeli že z Poľska ide obrnená nemecká divízia SS smerom na Kežmarok a Poprad ale zmenili smer na naše letisko. Istá časť vojakov ich postup zadržiavala pri Štrbe, no nemecké lietadlá bombardovali naše vojenské objekty. V noci sme dostali rozkaz na ústup do Kežmarku. Naša cesta ďalej pokračovala do Liptovskej osady a k Bielemu Potoku, kde sme vykopali základy s cieľom chrániť údolie pred Nemcami. Tí nedali na seba dlho čakať a viackrát sa pokúšali preraziť do Banskej Bystrice, ale dostali sa len po Biely Potok, lebo vždy narazili na silnú obranu. Najväčšie boje naša skupina viedla o vývinu Ostrô. Bojová morálka narastala a ani zvýšený a sústredený tlak fašistických jednotiek nedosiahol svoj cieľ. Tvrdé boje zanechali stopy aj na našej strane. Približne 100 padlých, 300 ranených a 360 nezvestných. Obranné boje našej skupiny, predovšetkým o Ostrô, boli významným ohniskom odporu počas povstania".

Po vojne pracoval v bani.

Vo štúdiu na Vyššej pedagogickej škole bol promovaný na učiteľa a 15 rokov učil dejepis a zemepis v Zázrivej. Posledné štyri roky učil v Dlhej nad Oravou a v roku 1982 odišiel na dôchodok.

Po Nežnej revolúcii podnikal v poľnohospodárstve, pestoval zemiaky a kapustu, neskôr prevádzkoval obchod s potravinami.

Ešte dnes na záhrade pestuje slivky, čučoriedky a muškáty.