Rímskokatolícky kostol vo Varíne patrí medzi najstaršie v našom regióne. Podľa starých listín existoval ešte skôr ako Starý hrad. Jeho história siaha do konca 12. storočia, konkrétne do roku 1180, kde sa v historických dokumentoch spomína ako drevený kostol, ktorý bol postavený na mieste dnešného kostola.

„Predpokladá sa, že pisateľ mal na mysli väčšiu kaplnku zasvätenú Svätému krížu,“ uvádzajú autori publikácie Kostol ako ho nepoznáme Ivana Beniačová a Igor Cvacho.

Kamenný kostol v neskororománskom slohu dali v roku 1233 postaviť majitelia Starého hradu a zasvätiť Panne Márii. „Vďaka tomuto kostolu sa motív Panny Márie neskôr preniesol aj do erbu obce Varín,“ píše sa v publikácii.

Strážny objekt

Zatiaľ, čo v iných obciach stavali kostoly v centrách, varínsky bol situovaný smerom k Váhu. Autori vysvetľujú: „Dôvodom tohto vysunutia je skutočnosť, že okrem duchovného účelu kostola plnila veža kostola aj strážnu funkciu. Strážila dva príjazdové brody do Varína.“

V priebehu nasledujúcich storočí bol kostol upravovaný podľa aktuálnej náboženskej nálady. Kostol slúžil reformátorom, protestantom a v roku 1673, po smrti palatína Turzu sa stal opäť katolíckym.

Kostol s cintorínom a hrobkami

V minulosti bolo bežné, že cintoríny vyrastali práve okolo kostolov. Aj prvý varínsky vznikol v jeho tesnej blízkosti, a to hlavne z južnej časti. „Dôkazy o cintoríne okolo kostola potvrdzujú nájdené pozostatky kostier pri stavbe toaliet v roku 1968, pri stavbe prípojok v roku 1981 a nakoniec pri druhej stavbe toaliet v roku 2014,“ uvádza sa v novej knižke o kostole.

Súčasťou varínskeho svätostánku je klasicistická kaplnka z roku 1728, ktorá bola postavená na náklady patróna kostola Antona Pongrácza. Súčasťou kaplnky je aj mauzóleum rodiny Pongráczovcov. Celkovo sa v podzemnej časti kostola nachádza šesť hrobiek.

Ako odhaľujú autori publikácie Kostol ako ho nepoznáme podzemné krypty sú klenbového tvaru. Majú šírku 3 až 4 metre, dĺžku od 3 do 12 metrov a výšku od 2,2 do 2,5 metra.

Najstaršia hrobka patrí rodine Pongráczovej a nachádza sa priamo pod oltárom. „Záznamy kronikárov, ale aj žijúci svedkovia potvrdzujú, že keď sa natrvalo uzatvárala a zabetónovala hrobka pod oltárom, nachádzala sa v nej neusporiadaná výzbroj a brnenie v dôsledku rozpadu tiel pozostalých.“

Pod sakristiou sú pochovaní kňazi, ktorí kedysi pôsobili vo farskom kostole. Časové obdobie je neznáme. V strede kostola sú 4 hrobky. V jednej sa nachádzajú detské truhličky, ďalšia patrila vetve Vadičovských, obecno-zemianskych Pongráczovcov.

V tejto časti kostola je situovaný aj rodinný hrob starého rodu Nedeczkých z Nededze, ktorých korene siahajú až do 14. storočia. Štvrtá hrobka patrila ďalšiemu šľachtickému rodu Ilavai, ktorý je podľa záznamov časťou starého turčianskeho rodu Rakovských.

„Táto jediná hrobka má schody opačne otočené ako ostatné hrobky. Ide o dodatočné predelenie hrobky Nededzských,“ opisujú rozmiestnenie hrobiek v podzemí kostola autori.

Mumifikované srdce

Posledná hrobka – šiesta v poradí sa nachádza už v spomínanej kaplnke, ktorá je umiestnená napravo pri vstupe do kostola. Hrobka sa oficiálne uzavrela len nedávno, a to v roku 2004 po smrti Walburgy Pongráczovej.

Počas renovácie sa v hrobke našlo srdce grófa Pongrácza, ktoré bolo uložené v nádobe s liehom. „Pri rekonštrukcii už chýbal vrchnák, kvapalina bola vysušená a srdce malo iba približne 3 cm,“ uvádza sa na stránkach publikácie.

Hodiny s históriou

Nie každá kostolná veža má svoje vlastné hodiny. Je možné, že tá varínska ukazovala čas tunajším obyvateľom už od 17. storočia. Autori publikácie to usudzujú zo skutočnosti, že kolorovaná mapa z tohto obdobia znázorňuje napríklad ručičkové hodiny na kostole v Kysuckom Novom Meste.

„Vo Varíne boli prvé hodiny na západnej strane, avšak na tejto mape je kostol zachytený z južnej strany, preto ich nie je vidno. Aj keď nemáme priamy dôkaz, vieme, že na západnej strane je spodný oblúk nad chórusom vystužený pilierom, akoby bol stavaný na väčšiu záťaž.“

Prvým dostupným záznamom o existencii ručičkových hodín na veži kostola je list grófa Gašpara Pongrácza z Nedeze, ktorý poukazuje na náklady na prevádzku kostolných hodín a ich opravu.

Boží trest

V kostolnej veži sa okrem hodinového mechanizmu nachádza aj päť zvonov rôznych veľkostí, pričom najväčší má priemer 120 cm. Aj varínske zvony boli počas vojny ťažko skúšané. Tri z vtedajších štyroch boli zrekvirované na vojenské účely. S touto udalosťou sa spája aj jeden mrazivý príbeh...

Za ich demontáž bola ponúkaná odmena, ale nik z farníkov sa na tento čin neodhodlal. Po dlhom presviedčaní a hojnej odmene sa na demontáž podujal jeden z obyvateľov. Dva zvony sa mu podarilo z veže dostať cez okno, avšak tretí najväčší zvon bol taký veľký, že ho nebolo možné vytiahnuť von cez okenný otvor.

„Po kúskoch teda odbil kraje zvonu, a tak ho zmestil do okenného otvoru. Farníci nahlas hovorili, že kto tie zvony rozbíjal, trest Boží ho neminie. Presne po roku od likvidácie posledného zvonu dotyčného roztrhal vlak. Farníci na túto udalosť reagovali so slovami: „Roztrhalo ho tak, ako on roztrhal zvon,“ spomínajú na desivú udalosť autori knižky.

Varínsky kostol je plný zaujímavostí. Od oltára, ktorý sa nápadne podobá na oltár v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline, cez organ s 2008 znejúcimi píšťalami až po pavlače, tzv. empory, ktoré boli kedysi vyhradené len pre farníkov z cechov.

Pokrstený Jánošík aj slovenský Sokrates

Záverečné stránky publikácie patria informáciám, ktoré určite stoja za mienku. Napríklad že v roku 1783 vypukol v kostole požiar, ktorý zasiahol aj kríž s Ježišom Kristom. Keď sa však plamene dosiahli ku jeho hlave, oheň sa v celom kostole uhasil. Táto udalosť bola považovaná za zázrak, a preto farníci ponechali obhorený kríž a vrchnú zhorenú časť domaľovali. Kríž už v súčasnosti neexistuje.

Vo varínskom kostole bol pokrstený aj najznámejší zbojník všetkých čias. „Dňa 25. januára 1688 tu bol pokrstený Juraj Jánošík. Zápis útrpného práva z Liptovského Mikuláša v roku 1712 dokumentuje, že skupina Jánošíkov chcela vykradnúť aj varínsku faru. Kvôli tomu sa pohádal Uhorčík so Surovcom a potom upustili od prepadu varínskej farnosti,“ píše sa v knižke.

Sviatosť krstu tu bola udelená v roku 1718 aj Adamovi Františkovi Kollárovi (pochádzajúci z Terchovej), ktorý bol knihovníkom cisárskeho dvora a neskôr riaditeľom cisárskej knižnice vo Viedni a dvorným radcom Márie Terézie. „Bol historikom a pre jeho múdrosť ho nazývali „slovenský Sokrates,“ uvádzajú spoluautori Ivana Beniačová a Igor Cvacho.

Božie mlyny melú pomaly, ale isto

Poučný je aj príbeh dvoch zlodejov, ktorí sa v roku 1934 vlámali do kostola a ukradli dva pozlátené kalichy a tiež mimoriadne vzácnu monštranciu.

„Pri pátraní po zlodejoch sa žandárom podarilo zistiť, že stopy po páchateľoch zanechané v blate smerovali k Váhu. Predpokladalo sa, že zlodeji smerovali k Strečnu, kde v tú noc nadránom nastúpili na vlak. Nové kalichy a monštrancia boli zakúpené z peňažnej úhrady poisťovne, príspevkom Urbárskeho spolku a tiež zo zbierok veriacich celej farnosti. Približne po dvoch rokoch sa jeden zo zlodejov vlámal do včelína niekde v okolí Prievidze, kde ho včely doštípali natoľko, že o pár dní zomrel. Pred smrťou však vyrozprával všetky trestné činy, ktoré spáchal, aby upokojil svoje svedomie,“ dočítali sme sa v publikácii o varínskom kostole.

Toto je len časť zo zaujímavej histórie najstaršieho kostola v okrese. Ak by ste sa chceli dočítať viac a mať túto knižku vo svojej zbierke, môžete sa o jej dostupnosti informovať na Obecnom úrade vo Varíne.