Zatiaľ čo hráči na ľade bojujú o body, on zvádza každý deň vlastný súboj – s časom, únavou aj náporom zranení. Lekár žilinských Vlkov, MUDr. Jaroslav Hanulák, drží v rukách návraty hráčov späť do zostavy aj ich zdravie počas náročnej sezóny. V rozhovore pre Žilina SP21 odhalil, ako vyzerá práca tímového lekára zblízka, čomu čelia hokejisti najčastejšie a prečo je regenerácia často dôležitejšia, než si fanúšik dokáže predstaviť.

Pán doktor, v posledných týždňoch sa veľa hovorilo o zdravotných problémoch v tíme. Začnime konkrétne – aké typy zranení sa u hráčov Vlkov Žilina objavili najčastejšie?

„Zraneniam sa nevyhnú ani profesionálni športovci a pri hokejistoch to platí dvojnásobne. Už v úvode sezóny sme riešili najmä poranenia mäkkých tkanív – to znamená poškodenie väzivového aparátu na kĺboch, nasledovali zlomeniny po úderoch hokejkou a pukom, rôzne tržné rany a aj športovca môže skosiť viróza či iné ochorenia.

Na starostlivosť o hráčov však nie som sám. Spolieham sa na kolegov z traumatológie – MUDr. Peťa Harantu, Jozefa Suváka aj Vanesku Papučíkovú. Tento rok mi výrazne pomohla aj špecialistka na chirurgiu ruky Danka Pomajbová. Pri zdravotných ťažkostiach neúrazového charakteru sa opieram o odborné posúdenie internistky Evky Plevovej a mládežnícky hokej má pod palcom Dr. Janka Repáňová. Všetkým patrí veľká vďaka.“

Zdroj: súkromný archív Jaroslava Hanuláka

Vy ste človek, ktorý denne stojí na dvoch „frontoch“ - jednak v žilinskej nemocnici na oddelení traumatológie, jednak v kabíne hokejového tímu. Ako sa tieto dve profesijné roviny navzájom dopĺňajú a pomáhajú vám pri riešení zranení?

„Hoci pôsobím na viacerých frontoch, v prvom rade som lekárom traumatologického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina. Mojím pomyselným ‚šéftrénerom‘ je primár MUDr. Juraj Kacian, ktorému som vďačný, že mi umožňuje popri nemocničnej práci venovať sa aj hokeju a futbalu na klubovej či reprezentačnej úrovni. Na našom špičkovom oddelení riešime komplexnú traumatológiu, takže počas dňa musím podľa rozpisu zvládnuť ambulantnú sféru, operačné sály, urgent a k tomu štyri až päť 24-hodinových služieb mesačne. Až potom prichádza na rad športová medicína.

Od skúsených kolegov sa neustále učím a množstvo služieb na urgente mi dalo veľa praxe, takže ma v kabíne či na ľade len-tak niečo neprekvapí. Najväčší rešpekt mám však pred poraneniami krku – v tej oblasti sú veľmi dôležité anatomické štruktúry a málo ochrany, aj preto veľmi oceňujem nosenie nákrčníkov. Úprimne dúfam, že na zápase nebudem musieť nikdy použiť defibrilátor.“

Zdroj: súkromný archív Jaroslava Hanuláka

Vaša pracovná agenda je pritom mimoriadne náročná - nemocnica, zápasy, tréningy, cestovanie. Ako osobne zvládate tento tlak a čo vám pomáha udržať si energiu aj sústredenie?

„Časovo som veľmi vyťažený – nemocnica, zápasy, cestovanie – takže môj najväčší relax je jednoducho sa po službe poriadne vyspať. Keď nemám službu ani zápas, chodím do fitka, ktoré je pre mňa najlepšou formou psychohygieny. Rád čítam, zvyčajne mám rozčítané hneď tri knihy naraz, venujem sa angličtine, navštevujem otca a sestru vo Veľkom Rovnom a ako veriaci človek si rád zájdem aj do kostola.

Pri veľkých podujatiach, ako sú majstrovstvá sveta, svetové turnaje či futbalové európske súťaže, potrebujem mať termíny aspoň tri až štyri mesiace dopredu, aby som to mohol prebrať s mojím šéfom. Minulý rok som napríklad strávil takmer mesiac v Kanade na juniorských majstrovstvách sveta v Ottawe.“

Zdroj: súkromný archív Jaroslava Hanuláka

Keď už dôjde k zraneniu, ako vyzerá samotný proces návratu hráča? Od prvého vyšetrenia až po moment, keď sa znovu postaví na ľad?

„Keď sa hráč zraní priamo počas zápasu, kde som prítomný, okamžite ho vyšetrím — urobíme základné vstupné vyšetrenia a podľa potreby aj RTG či CT, ak je podozrenie na zlomeninu. Ak dôjde k úrazu na tréningu, komunikujem s fyzioterapeutom, kustódom alebo managerom, dovezú mi ho do nemocnice a postupujeme podľa typu zranenia. Pri tržných ranách máme na zimnom štadióne malú ošetrovňu, kde si hráčov viem ošetriť a „pošiť“ aj sám.

Ak je zranenie vážnejšie, po všetkých potrebných vyšetreniach pokračujeme v liečbe a kontrolách aj v nemocnici. Keď je z traumatologického hľadiska všetko v poriadku, hráča posielam na rehabilitáciu pod dohľadom nášho fyzioterapeuta Jerguša. Ak ten po terapii vyhodnotí, že je hráč pripravený, vracia sa ku mne na záverečnú kontrolu. Po ukončení liečby je opäť pripravený nastúpiť do zápasu.“

Zdroj: súkromný archív Jaroslava Hanuláka

Máte pocit, že počet zranení v tejto sezóne je vyšší než v minulých ročníkoch alebo sa drží v podobných číslach?

„Zranenia k hokeju neodmysliteľne patria, ide predsa o rýchly a kontaktný šport. Hokeju sa venujem už jedenástu sezónu a podľa mňa je táto sezóna čo sa týka úrazov zatiaľ v norme. Hráči by mali byť na sezónu dobre pripravení, aby minimalizovali riziko zranení – sú to profesionáli s vlastnými kondičnými trénermi.“

Okrem zranení sa v celej lige spomína aj zvýšený výskyt viróz. Čo odporúčate v rámci prevencie, aby sa choroby nešírili medzi hráčmi?

„Čo sa týka viróz a chrípok, tým sa úplne vyhnúť nedá – kabína je živý organizmus, kde sa vírusy šíria veľmi rýchlo. Najlepšou prevenciou je dostatočná vitaminoterapia, kvalitná regenerácia a pravidelný spánok.“

Ako dôležitú úlohu zohráva v tomto období regenerácia a správna životospráva hráčov?

„Na vrcholovej profesionálnej úrovni je regenerácia kľúčovou súčasťou procesu, ktorý priamo ovplyvňuje výkon športovca. Ako som už spomenul, veľmi dôležité sú spánok, správna životospráva, vyhýbanie sa neprimeranému ponocovaniu a mentálna pripravenosť. Profi šport jednoducho neoklameš – ak sa nenatrápiš, neobetuješ všetko a zľahčuješ veci, nepresadíš sa.

Pracujem aj s národnými tímami SR 18 a SR 20, kde som videl mladých hráčov ako Slafkovský, Nemec, Sýkora, Dvorský či Honzek, a tiež chalanov, ktorí dnes pôsobia v Tipsport lige – Čederle, Stacha. Preto ma veľmi teší, že do žilinského Áčka nastupujú talentovaní mladí hráči ako Dubravík, Vajko a Urdák, ktorí idú za svojím cieľom s rovnakou odhodlanosťou.“

Zdroj: súkromný archív Jaroslava Hanuláka

Na záver – vnímate, že zdravotná situácia v tíme môže ovplyvniť ambície Vlkov v tejto sezóne?

„Dúfam, že väčšinu zdravotných problémov už máme za sebou. Keď budeme kompletní, sme veľmi silní. Vnímam, že sme v kabíne na jednej lodi a každý svojou prácou prispieva k tomu, aby klub fungoval skvele. Minule som aj trénerovi Bartovičovi hovoril, že túto sezónu chcem titul s Vlkmi, s MŠK Žilina, získať bronz so SR 18 na majstrovstvách sveta a môžem skončiť,“ uzavrel s úsmevom lekár tímu Vlci Žilina, MUDr. Jaroslav Hanulák.