Dedinu so 14 obyvateľmi objavil celý svet. Teraz miestni hovoria o šokujúcom kroku - odísť z UNESCO

Malebná horská osada s drevenými domami patrí medzi najznámejšie miesta na Slovensku. Ročne ju navštívia desaťtisíce turistov z celého sveta. Pre miestnych obyvateľov však sláva začína byť skôr bremenom než výhodou.

Radka Kostánová|16. marec 2026|18:00:00

Zdroj: TASR

Súvisiaci článok
Prestíž, ktorá zväzuje – Vlkolínec volá po živote bez UNESCO
Čítajte viac >

Vlkolínec patrí medzi najfotografovanejšie miesta na Slovensku. Táto historická osada zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO láka každoročne desaťtisíce turistov. Kým návštevníci obdivujú jej autentickú atmosféru a tradičnú architektúru, miestni obyvatelia čoraz častejšie hovoria o problémoch, ktoré popularita prináša. Téme sa venovala televízia Markíza vo svojej reportáži.

Horská osada pri Ružomberku pôsobí ako miesto, kde sa zastavil čas. Farebné drevené domy a zachovaná tradičná architektúra robia z dediny unikát v strednej Európe. Práve vďaka tejto výnimočnosti bola v roku 1993 zapísaná na prestížny zoznam svetového dedičstva.

475225360_592741366832654_492268622188307757_n.jpg Zdroj: Facebook/Mesto Ružomberok

Dnes však vo Vlkolínci žije len približne štrnásť stálych obyvateľov, zatiaľ čo ročne sem zavíta približne 100-tisíc turistov. Malá komunita tak musí čeliť náporu návštevníkov, ktorý výrazne mení každodenný život v dedine. Podľa miestnych nie je problém len v počte návštevníkov, ale aj v ich správaní. Niektorí turisti si napríklad fotografujú interiéry domov cez okná alebo vstupujú na súkromné pozemky. Jeden z obyvateľov pre britské médiá povedal, že dedina sa postupne mení na „turistickú zoo“. Miestni sa podľa jeho slov niekedy cítia skôr ako súčasť atrakcie než ako obyvatelia vlastného domova.

Paradoxom je, že práve fakt, že ide o skutočnú dedinu a nie skanzen, láka návštevníkov najviac. Turisti chcú vidieť autentický život v historickej osade. Niektorí sa však správajú tak, akoby tam nikto nebýval. Kritiku vyslovujú aj niektorí obyvatelia dediny. Najstarší z nich, Anton Sabucha, upozorňuje, že prísne pravidlá spojené s ochranou pamiatky často komplikujú bežný život. Podľa jeho slov je náročnejšie vykonávať aj tradičné činnosti, ako pestovanie plodín alebo chov hospodárskych zvierat. V jednom z rozhovorov dokonca pripustil, že by možno bolo jednoduchšie, keby dedinu zo zoznamu UNESCO vyradili.

475234971_592741433499314_7062520321217142573_n.jpg Zdroj: Facebook/Mesto Ružomberok

„Samotná organizácia UNESCO však upozorňuje, že problém nesúvisí iba s turizmom. Čoraz viac ľudí si totiž vo Vlkolínci kupuje domy ako rekreačné chalupy, čo postupne mení charakter obce. Dedina sa tak pomaly mení na víkendovú kulisu namiesto živého spoločenstva. A práve to môže byť podľa odborníkov najväčšia hrozba pre jej budúcnosť,“ uviedla televízia Markíza.

Status svetového dedičstva pritom v mnohých krajinách znamená prestíž a ochranu kultúrnych pamiatok. Príbeh Vlkolínca však ukazuje aj odvrátenú stránku úspechu. Miesto, ktoré obdivuje celý svet, je totiž predovšetkým domovom ľudí. A tí musia v dedine žiť aj po tom, čo odídu poslední turisti.


Súvisiaci článok
Drevené dedičstvo s moderným plánom: Vlkolínec a Čičmany ukázali cestu rozvoja
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť