Vo Vlkolínci sa objavil problém, ktorý miestni podľa všetkého nepamätajú. Voda prestala tiecť a otázka, prečo sa tak stalo, otvorila staré aj nové spory o starostlivosť o vodné zdroje v okolí historickej osady.
„Prvýkrát sa stalo, že do dediny Vlkolínec prestala tiecť voda,“ napísal na facebookovej stránke Aktívni Ružomberčania Anton Sabucha. Podľa jeho názoru pritom nemožno všetko pripísať iba počasiu.
Sabucha upozorňuje najmä na stav prameňov v lokalite Hrabovo. Tvrdí, že v minulosti ich chodieval spolu s manželkou pravidelne čistiť, no dnes sa podľa neho o zostávajúce voľné pramene stará podstatne menej ľudí.
„Chodil som roky aj s manželkou každú jar čistiť zostávajúce tri voľné pramene do Hrabova. Teraz to už nečistí nikto,“ uviedol.
Podľa jeho slov problém predstavuje aj stav okolitého lesa a potoka. Spomína neporiadok po ťažbe dreva a tiež pohyb zveri, ktorá môže pramene rozbahniť. Voda sa potom podľa neho stráca v teréne namiesto toho, aby smerovala k osade.
Sľub o oprave zostal podľa neho nenaplnený
Sabucha vo svojom príspevku pripomína aj starší prísľub týkajúci sa opravy záchytu vody v Hrabove. Podľa jeho slov sa o oprave hovorilo ešte za bývalého primátora Ružomberka Jána Slašťana, no k realizácii napokon nedošlo. „Žiaľ, zostalo len pri sľuboch,“ tvrdí.
Jeho kritika však nesmeruje iba k vodným zdrojom. V príspevku sa ostro vyjadruje aj k tomu, akým spôsobom sa podľa neho Vlkolínec rozvíja a aké aktivity dostávajú prednosť.
„Robia sa tu nezmyselné lákadlá pre turistov,“ píše Sabucha a ako príklad uvádza Vlčiu svorku. Zároveň tvrdí, že na praktické potreby osady sa podľa neho dostatočná pozornosť nevenuje.
Práve táto časť jeho príspevku vyvolala ďalšiu reakciu.
Miestni dobrovoľníci sa bránia
Na Sabuchove slová reagovala Monika Mintálová Kupcová. Odmieta predstavu, že by sa o okolie vodných zdrojov nikto nestaral.
„Prepáčte, ale nemôžem s vami súhlasiť, že sa nik nestará,“ reagovala.
Ako uviedla, členovia DHZ Vlkolínec, konkrétne muži od Kupčov, mali začiatkom mája čistiť lokalitu Suchého Hrabova. Podľa nej o tom existuje aj fotodokumentácia zverejnená na stránke dobrovoľných hasičov.
Zdôrazňuje pritom, že nejde o prácu pre fotografie či finančnú odmenu.
„Nerobia to pre fotky, nemajú to predsa zaplatené, ale záleží im na dedine,“ uviedla.
Čistenie vodného toku má podľa nej navyše praktický význam. Potok pretekajúci Vlkolíncom je podľa jej slov dôležitým zdrojom vody aj v prípade požiaru.
Spor odhalil väčší problém
Diskusia pod príspevkom tak ukazuje dve rozdielne pohľady na rovnaký problém. Na jednej strane stojí obava, že vodné zdroje v okolí Vlkolínca nie sú udržiavané dostatočne a že sa dlhodobo neriešia potrebné opatrenia. Na druhej strane sú ľudia, ktorí tvrdia, že miestni dobrovoľníci svoju časť práce robia a situácia preto nie je taká čiernobiela. Samotný výpadok vody však zostáva faktom. Z dostupných vyjadrení zároveň nie je možné jednoznačne určiť, čo presne spôsobilo, že voda do Vlkolínca prestala tiecť.
Isté je, že problém otvoril otázku, ktorá sa týka nielen vody. Ide aj o to, kto sa má starať o pramene, potok a okolité územie a akú prioritu má mať ochrana a údržba osady v porovnaní s rozvojom turistických aktivít.
A práve o tom sa teraz vo Vlkolínci diskutuje.































Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť