„Celý proces zonácie bol tendenčný a jediným parametrom bola rýchlosť, ktorú nastavil Plán obnovy a odolnosti, a nie skutočná potreba územia. ZMOS chce chrániť prírodu, ale nech aj štát chráni občanov, aby mali dostupné kvalitné verejné služby poskytované prostredníctvom miest a obcí. Mestám a obciam majú byť priamo kompenzované výpadky na príjmoch v rozpočtoch obcí, ktoré pre niektoré obce v súčasnej ekonomickej situácii nie sú zanedbateľné,“ skonštatoval predseda ZMOS Jozef Božik. Výšku týchto výpadkov má podľa ZMOS vyčísliť štát a kompenzovať ju tak, ako v prípade štátnych pozemkov a pozemkov neštátnych vlastníkov. ZMOS avizuje, že požiadavky budú pretrvávať aj pri plánovanej zonácii ďalších štyroch národných parkov.

Združenie tvrdí, že materiál zonácie obsahuje neobjektívne vyhodnotenie vplyvov na rozpočet obcí, ktoré predkladateľ vyhodnotil ako nulové s doplnením, že nariadenie bude mať vplyv len na zníženie príjmu z dane z nehnuteľností jedinej obce, a to Belá- Dulice. ZMOS pripomína, že zonácia sa týka piatich miest a 28 obcí.

Vykrytie navrhovaných výpadkov daňových príjmov a iných príjmov spôsobených zonáciou prírastkom zamestnanosti v oblasti poskytovania služieb návštevníkom národných parkov prostredníctvom tzv. mäkkého turizmu považuje ZMOS za bezvýznamné z hľadiska kompenzácie výpadku príjmov samospráv, pretože tzv. mäkký turizmus negeneruje zisk.

Vláda schválila zonáciu Národného parku Veľká Fatra minulý týždeň v stredu 4. októbra. Nariadenie nadobudne účinnosť 1. januára 2024. Vyše 40 percent národného parku bude tvoriť územie s najprísnejšou ochranou. Na necelej polovici územia sa počíta s aktívnym lesníckym a poľnohospodárskym využívaním vrátane spásania lúk a pasienkov, uplatňovať sa tam bude prírode blízky spôsob obhospodarovania. Národný park zasahuje do územia Banskobystrického a Žilinského kraja.