Podľa jeho slov sa užovka zahryzla do slepúcha dosť ďaleko za hlavou, čo vyvolalo rýchlu a nečakanú reakciu – slepúch sa bránil a zahryzol späť. Súboj sa však dostal do patovej situácie, v ktorej užovka nebola schopná pokračovať v útoku a slepúch sa nevedel vzdialiť.

„Ona sa mu zahryzla do tela, dosť ďaleko za hlavou, on sa bránil a tiež sa zahryzol do nej. Súboj bol v patovej situácii, ona nedokázala pokračovať v útoku a on v úteku,“ popisuje situáciu autor pozorovania.

Celý súboj sa odohrával priamo na lesnej ceste, čo predstavovalo veľké nebezpečenstvo. V neustálom ohrození boli totiž obaja plazy, pretože okolo mohli prechádzať autá, traktory, bicykle alebo kolobežky.

Užovka, hoci je známa svojou dravosťou, ukázala na mieste svoju hanblivú stránku a pri pokuse o fotografovanie sa rýchlo vzdialila do blízkej priekopy.

Slepúch sa pokúsil ujsť za ňou, no na hladkom asfalte mal problém s pohybom, preto ho pozorovateľ premiestnil do protiľahlej priekopy, aby mu pomohol minimalizovať riziko úrazu.

„Aj keď by sme nemali zasahovať do vzájomných súbojov slobodných zvierat, tu bola vysoká pravdepodobnosť, že budú zabité prechádzajúcimi vozidlami,“ vysvetľuje autor príspevku.

Zaujímavé je, že obaja plazy boli zdravými a silnými exemplármi svojich druhov. Užovka hladká dosahovala takmer maximálnu veľkosť, približne 70 centimetrov, zatiaľ čo slepúch lámavý mal za sebou skúsenosť s predchádzajúcim bojom – už v minulosti obetoval svoj chvost, ktorý sa mu však už úplne zahojil.

„Bola radosť vidieť, že máme v našej prírode takéto skutočne veľké a zdravé jedince svojho druhu,“ dodal pozorovateľ.

Tento príbeh ponúka zaujímavý pohľad do života divokej prírody Veľkej Fatry, a zároveň pripomína jej krehkosť a potrebu ochrany.