Slovensko sa považuje za hradnú veľmoc. Na jeho území sa do dnešných čias zachovalo približne 220 hradov. Kým niektoré sa tešia (najmä vďaka dobrovoľníkom) veľkej miere zachovanosti, iné stredoveké pevnosti neúprosne podliehajú času a miznú z povrchu zemského. Niekde medzi tým sa nachádza Liptovský hrad.

Síce sa už dávno hrdo nevypína do nebeských výšin, keďže bol zbúraný pred viac ako 500 rokmi, stále je jeho pôdorys pre každého dychtivého návštevníka na chočskom vrchu Sestrč rozpoznateľný. Zaujímavosťou je, že Liptovský hrad je dlhodobo pre verejnosť veľkou neznámou, hoci v čase svojej zlatej éry bol sídlom zvolenskej a liptovskej župy.

Kalameny s termálnym jazierkom

Výlet na tento málo známy hrad môžete začať z dvoch východiskových bodov. Buď v obci Kalameny (okres Ružomberok), alebo v obci Bukovina (okres Liptovský Mikuláš). Kratšia cesta vedie práve z Kalamenov, kde ku hradu smerujú až dva turistické chodníky s rôznou obtiažnosťou. My sme sa rozhodli pre výstup z obce Kalameny, o ktorej ste možno počuli vďaka výskytu termálneho prameňa.

Voda v jazierku dosahuje až 33 stupňov Celzia a je možné sa v ňom kúpať celoročne. Práve tu sa rozdvojujú chodníky na Liptovský hrad, takže jazierko určite počas výletu neprehliadnete.

Auto parkujeme pri miestnom kostolíku. Dávame do pozornosti, že obecné parkovisko je spoplatnené. Pokračujeme cestou smerom k termálnemu prameňu, popri ceste je trasovaný aj žltý turistický chodník vedúci až hore na hrad. Približne po 1,5 kilometri (15 min) sa dostávame k miestnej atrakcii – vyhrievanému prírodnému jazierku, kde sa cesta na hrad rozdvojuje.

Môžete pokračovať po žltom chodníku, ktorý prevažnú časť vedie cez otvorené priestranstvo – lúky (trvanie cca 1 hodina 20 minút) alebo po modrom cez les (trvanie 1 hodina 30 minút). Pri oboch trasách treba rátať s väčším prevýšením a pomerne náročným stúpaním, keďže hrad sa nachádza v nadmorskej výške 1 000 m n. m.

Túra so zaujímavým výkladom

Keďže je horúci deň, my volíme trasu cez les, ktorá od jazierka pokračuje stále rovno. Po približne kilometri chôdze po upravenej horskej ceste sa modrá značka stáča doprava, pri studničke s menom Anička, kde je osadená aj náučná tabuľa. Tu už začíname stúpať do kopca po širšom kamennom chodníku.

Približne po 30 minútach začína les rednúť a spomedzi stromov plynule prechádzame na rozľahlú lúku. Tu je osadená ďalšia tabuľa s informáciami o tunajšom lese a zábavkou pre deti – drevenými piškvorkami, z ktorých si môžete vyskladať hrad (super nápad!).

Po pár metroch cez otvorené priestranstvo nás modrá značka opäť vedie do lesa. Pred nami je najťažšia časť cesty – strmý vylez na hradné bralo. Nemajte obavy, hravo to zvládnete, motivovať vás budú aj prvé nádherné výhľady do okolia.

Približne po 30 minútach stúpania sa dostávame na vrchol kopca Sestrč. Konečne sa pred nami začína ukazovať cieľ nášho výletu – posledné zvyšky Liptovského hradu. Z tejto strany ako prvé vidíme už len obvodové múry z najstaršej časti, a to horného hradu, ktorý tvorila hlavná veža, obytná časť a prístavba s cisternami.

Zaniknutý, ale stále viditeľný

Postupne prechádzame cez celý areál. Hoci je hrad takmer úplne zaniknutý, bez jedinej zachovanej miestnosti, ako to môžeme vidieť na iných slovenských zrúcaninách, predsa si o jeho pôvodnej podobe vieme vďaka odkrytému pôdorysu urobiť akú-takú predstavu. Vďačíme za to archeologickému výskumu v rokoch 1975 až 1987, kedy sa podarilo odkryť posledné zvyšky hradu a zakonzervovať ich pre budúce generácie.

Je to neuveriteľné, že aj po 500 rokoch, kedy bol hrad odsúdený na úplný zánik a vystavený neľútostnému času, sa predsa z neho niečo zachovalo.

Veľký hrad

Čo sme sa dozvedeli o jeho pomerne krátkej, vyše dvestoročnej histórii? Liptovský hrad nazývaný Sielnický hrad alebo Liptovský Starý hrad bol na vrchu Sestrč (999,9 m n. m.) v Chočských vrchoch postavený v prvej polovici 13. storočia. Bol najvyššie položeným hradom na Slovensku, dokonca sa o ňom hovorí ako o najvyššie položenom v strednej Európe. Postaviť ho dal kráľ Belo IV. na mieste zaniknutého hradiska, ktorého história siaha do 1. storočia pred Kristom. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1262.

Liptovský hrad bol kráľovským hradom a jeho úlohou bolo chrániť severné pohraničie. Spočiatku tu sídlili zástupcovia zvolenského župana. Okolo roku 1340 sa Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali hrady ako svoje administratívne centrá. Liptovský hrad sa stal župným hradom Liptova a od roku 1396 sa uvádza s prívlastkom Veľký (Magnum castrum). Hrad počas nasledujúcich desaťročí vystriedal niekoľkých obyvateľov. Počas svojej nie dlhej histórie bol viackrát zničený a opravovaný. V rokoch 1431-1434 bol obsadený husitskými vojskami.

V roku 1454 prešiel do vlastníctva Pongrácza, ktorý zrenovoval obytnú časť a pevnosť posilnil predsunutou parkánovou hradbou. Napriek rozsiahlym opravám kráľ Pongráczovi po niekoľkých rokoch hrad odobral a daroval ho Petrovi Komorovskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský však sympatizoval s poľským kráľom a pridal sa k odbojnej šľachte. Po potlačení protikráľovského sprisahania v roku 1471 dobyli Liptovský hrad kráľovské vojská a na príkaz panovníka ho zdemolovali až po základy.

Pochovaný pod zeleňou

Vyše 500 rokov zarastala zbúraná pevnosť hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. V rokoch 1975 až 1987 sa tu zrealizoval archeologický výskum a odkryté základy budov sa zakonzervovali.

Práve vďaka uskutočnenému výskumu sa historikom podarilo objasniť jeho postupný vývin až po zánik. Na základe výsledkov bol hrad rozdelený na tri časti – horný hrad, dolný hrad a predhradie. Boli odkryté zvyšky dvoch cisterien, paláca a veží. Zaujímavosťou je, že okrem kováčskej dielne sa v areáli hradu nenašla žiadna hospodárska budova.

Vysoko v horách

Celý areál hradu je verejne prístupný. Jednotlivé časti boli donedávna pospájané drevenými mostíkmi, v súčasnosti sú už zrútené. To vám však nebude brániť v tom, aby ste si odkryté zvyšky hradu mohli prejsť celé. Nájdete tu aj lavičky na sedenie či drevený altánok, kde sa môžete skryť v prípade nepriaznivého počasia alebo pred prudkým slnkom. Sú tu dostupné aj ohniská na opekanie.

Radosť z toho, že sme akurát vyšli na najvyššie položený hrad na Slovensku, umocňujú aj nádherné pohľady do okolia, obzvlášť na Liptovskú Maru. Očarení týmto tajomným, málo poznaným miestom sa vydávame na cestu späť. My sa síce vraciame po tom istom chodníku, ako sme prišli, ale túru na Liptovský hrad si môžete kľudne aj zokruhovať, a to tak, že sa naspäť vyberiete po žltej značke. Tu sa však treba pripraviť na to, že pri odchode z hradu budete musieť zliezť po niekoľko metrov dlhom rebríku.

Veríme, že výlet na tento hradný skvost vo vás zanechá len príjemné pocity nielen z nádhernej prírody a prostredia, kde sa hrad nachádza, ale aj z poznania, že kedysi - pred 500 rokmi tu pôsobil významný historický objekt. Liptovský hrad bude pre každého milovníka stredovekých hradov skutočnou lahôdkou.