„Stále častejšie nás kontaktujete kvôli problému ľudí bez domova. Je leto, Žilina je spádové mesto, križovatka železníc a tak je prirodzenou cieľovou stanicou. Ich počet viditeľne pribúda, obzvlášť v centre. Posedávajú na lavičkách, prespávajú v parkoch, na autobusových zastávkach,“ informuje mestský poslanec Karol Čepec.

Žilinčania vinia za situáciu mestských policajtov. Poslanec však tvrdí opak. Mestskí policajti by mali byť na rade až ako poslední. Až keď zlyhajú iné riešenia. Všetko však dnes padá na ich plecia.

„Momentálne sa v takýchto situáciách, keď napríklad vidíme spiacich ľudí v Sade na Studničkách, obrátime na Mestskú políciu. Privolaná hliadka má v podstate zviazané ruky. Môže danú osobu zobudiť, vykázať z miesta v prípade, ak by ho náhodou znečisťovala, ale to je tak všetko. Uložiť blokovú pokutu nemá zmysel a osoby sa síce presunú, ale na iné miesto v centre, trebárs na námestia, do Parku SNP, na Bulvár. Policajti musia mať niekedy pocit, že sú s prepáčením za dehumanizáciu, ako stopovacie psy, ktoré duria ľudí z jedného miesta na druhé. Neexistuje miesto, záchytné zariadenia, kam by takýchto ľudí mohli nedobrovoľne odviezť. Lebo proti ich vôli nemôžu urobiť nič, iba ich dookola napomínať, vyháňať. Je to začarovaný kruh,“ hovorí Čepec.

Spolu s poslaneckými kolegami Ľudmilou Chodelkovou a Zuzanou Balogovou sa chopil Karol Čepec iniciatívy a vyvolal sériu stretnutí s kompetentnými, s cieľom navrhnúť riešenie.

„Nikomu nie je táto problematiky ľahostajná, ale otvorene priznávam, že funkčné riešenie sa bude hľadať veľmi ťažko. Pokúsime sa opäť zapojiť diecéznu charitu, terénnych pracovníkov a ďalších,“ ozrejmil.

Mestskú políciu poslanci požiadali, aby denne informovala o počte prípadov, ktoré riešia. Aj o reálnych situáciách, s ktorými sa pritom stretávajú.

„Sú to až neuveriteľné príbehy a ťažko zvládnuteľné situácie, ktorých pribúda. Veľakrát sú to ľudia, ktorí už nemajú záujem o žiadnu pomoc, nič, nemajú silu na zmenu. Je to zložitá problematika, preto buďme neraz zdržanliví v rýchlych hodnoteniach, že sa malo urobiť toto alebo tamto, zlyhal ten, alebo onen. Ale ak máte nejaký funkčný recept, nápad, tak sem s ním!“ uzavrel Karol Čepec.