Z kaplnky zostane humno, myslí si Groma. Pamiatkari: Nepozná súvislosti a robí politiku

Patrik Groma zaútočil na sociálnej sieti na primátora Petra Fiabáne a Krajskému pamiatkovému úradu. Pamiatkari totiž rozhodli, že kaplnka na Starom cintoríne, o ktorej vrátenie do majetku mesta sa Groma, podľa vlastných slov zaslúžil, sa nebude prestavovať do podoby s cibuľovitou strechou z 18. storočia. Groma im vyčíta, že zabili možnosť vrátiť kaplnke pôvodnú podobu a považuje to za akt pomsty voči nemu. Pamiatkari mu ale odkázali, že uplatňujú akceptovanú filozofiu ochrany, z ktorej by sa nemala robiť politika. FOTO: Facebook Patrik Groma

Michal Filek|7. január 2022|17:45:02

Groma: Hanba vám!

„Panebože, z kaplnky zostane humno,“ napísal poslanec Groma na Facebooku a pokračuje: „Na základe môjho výskumu a osobnej iniciatívy sa kaplnka na Starom cintoríne dostala do majetku mesta Žilina. Viem, že si túto skutočnosť privlastňuje niekto iný, ale podstatné je, že je teraz kaplnka spoločným majetkom Žilinčanov. Tešil som sa, že sa kaplnka vráti do pôvodnej podoby z 18. storočia, najmä z obnovenia cibuľovitej strechy. Bolo to predčasné. Nakoniec z nej opäť zostane len "humno" so sedlovou strechou z 20. storočia a tisíce eur na výskum a projekty sa vyhodili zbytočne.“

Za to, podľa jeho slov, patrí hanba primátorovi Petrovi Fiabáne a pamiatkovému úradu v Žiline.

Groma tvrdí, že sa v roku 2018 podarilo získať k kaplnku do rúk mesta po jeho „desiatkach hodín strávených medzi roztočmi“, kde našiel v jednom archíve potrebné dokumenty.

„K rekonštrukcii kaplnky sme pristupovali veľmi zodpovedne - úlohou bolo prinavrátiť kaplnke pôvodný výraz a vzhľad na základe zobrazenia v Ruttkayovej mape z roku 1747,“ hovorí.

Uskutočnili sa vraj, nielen archeologický, ale i reštaurátorský výskum, ktorý, podľa jeho slov, schválili pamiatkari a mohla sa začať rekonštrukcia. Na začiatku sa mali dohodnúť, že sa strecha opraví do cibuľovitého tvaru.

Groma pripomína, že v auguste 2020 primátor zrušil vyhlásenú súťaž na zhotoviteľa strechy, pretože pracovná skupina skonštatovala, že je potrebné zachovať súčasný spôsob zastrešenia kaplnky a KPÚ dal prepracovať projektovú dokumentáciu.

„Milí pamiatkari a primátor, zabili ste možnosť vrátiť zúboženej kaplnke pôvodnú podobu, na ktorej sa zhodli všetci odborníci, dokonca aj vy. Beriem to osobne ako akt pomsty, nemuseli ste to však urobiť práve tejto jedinečnej pamiatke, na ktorej som nielen ja pilne pracoval,“ uzavrel Groma na sociálnej sieti.

FOTO: Pamiatkari Žilina
FOTO: Pamiatkari Žilina

KPÚ: Poslanec nepozná zásady obnovy

Na jeho status zareagoval rovnakým spôsobom aj Krajský pamiatkový úrad.

Je neseriózne a neadekvátne, keď sa v príspevku uvádza „Panebože z kaplnky zostane humno“ a „hanba pamiatkovému úradu v Žiline“. Je to nepoznanie súvislostí i podstaty ochrany pamiatok a napokon neúcta k sakrálnemu objektu i práci a úsiliu mnohých ľudí, vrátane tých, čo ho budovali a v minulosti stavebne upravovali,“ uviedli. Pamiatkari priznali, že v rámci prípravy obnovy sa pôvodne uvažovalo s vytvorením repliky jej barokového krovu a cibule pokrytej dreveným šindľom podľa mapového podkladu z roku 1974. Ten však bol vraj veľmi nepresný a zjednodušený. Preto požiadali vlastníka – mesto Žilina, o spracovanie pamiatkového architektonicko-historického výskumu.

Ten, podľa KPÚ, priniesol mnoho nových a dovtedy neznámych skutočnosti. „Najzásadnejším zistením bolo, že súčasný spôsob zastrešenia (predsadená valbová strecha podopretá na južnej strane murovanými piliermi) vznikol v 19. storočí a že prvá predsieň na kaplnke bola realizovaná už v 2. polovici 18. storočia. To znamená, že baroková cibuľová vežička sa na kaplnke uplatnila len veľmi krátko, len pár desaťročí. Na základe zistených skutočností a možných statických problémov existujúcej stavby Krajský pamiatkový úrad Žilina prehodnotil navrhované riešenie a zvolil obnovu, ktorá bude rešpektovať zásadnú vývojovú vrstvu kultúrnej pamiatky, t.j. jej podobu a architektonický výraz z 19. storočia. Nemáme sa za čo hanbiť, naopak len uplatňujeme doma i v zahraničí akceptovanú filozofiu ochrany a prezentácie pamiatkového fondu. Z obnovy pamiatok by sa nemala robiť politika.“

Miloš Dudáš, riaditeľ KPÚ Žilina. FOTO: zilina-gallery.sk
Miloš Dudáš, riaditeľ KPÚ Žilina. FOTO: zilina-gallery.sk

Groma nesúhlasí

Patrik Groma nesúhlasí a pýta sa, prečo podobný postup nebol uplatnený aj v prípade novej synagógy, „u ktorej bola Čapkova verzia prestavby zachovaná dlhšie ako pôvodná“?

Prečo, podľa jeho slov, pamiatkový úrad súhlasil s výskumom kaplnky, ktorý navrhol cibuľovitú strechu, schválil projekty a o dva roky inicioval nový výskum, aby sa pôvodný stav zmenil?

„S takýmto postupom som sa nikde nestretol. Niekomu veľmi prekážalo, že kaplnke sa vráti krásna baroková podoba tak, ako ju na mape v roku 1747 zachytil Ruttkay. Vyžiadal som si prostredníctvom infozákona všetky dokumenty ku kaplnke, ktoré zverejním, aby si občania utvorili vlastný názor,“ dokončil. Pamiatkari, podľa vlastného vyjadrenia, na jeho žiadosť odpovedia.


Súvisiaci článok
100 stavieb Žiliny: Nová synagóga
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť