Ste vyštudovaná filologička. Prečo ste sa rozhodli vydať knihu receptov?

• Práve na vysokej škole som sa začala viac venovať vareniu, aj keď to bolo len zo študentskej núdze. No štúdium Angličtiny a Francúzštiny som si vybrala nielen kvôli jazykom, ktoré ma bavili, ale aj kvôli celej kultúre. Už od malička som v zahraničných filmoch vnímala práve kuchyňu a túžila ochutnať, napríklad, arašidové maslo ako z amerického seriálu. Aj keď na Slovensku som ho prvýkrát kúpila možno o 10 rokov neskôr. Počas štúdia som sa cez literatúru ponorila ešte viac do tejto kultúry a zoznam jedál, ktoré som chcela ochutnať, len rástol. Francúzske éclairs, anglické scones naservírované na porceláne k čaju o piatej. Postupne som ich skúšala upiecť v mojej kuchyni. Už vtedy vo mne určité jedlá vyvolali špeciálnu atmosféru, ktorú som sa neskôr začala skúšať vytvoriť aranžovaním a zachytiť na fotografii.

Kde a kedy sa u vás objavil vzťah k vareniu?

• Moje nadšenie začalo pečením. Vždy som mala rada sladké a boli to práve rôzne dezerty z celého sveta, ktoré som skúšala doma vytvoriť, aby som ich mohla ochutnať. Varenie ma ale bavilo tiež, a ako čerstvo vydatá som pred môjho manžela pravidelne naservírovala rôzne pokusy. Veľmi nás to ťahalo k indickému a mexickému jedlu, aj tým, že sa u nás takéto reštaurácie vtedy nenachádzali a nemali sme ho kde ochutnať. Časom som našla veľkú radosť v tvorení vlastných jedál a zapojení čo najviac rastlinných zdrojov. Objavila som zeleninu ako niečo, čo môže chutiť aj naozaj výborne a nie len ako akási diétna verzia dobrého jedla.

Knihu ste venovali svojim babičkám. Prečo?

• Ako najstaršie vnúča v rodine som mala to šťastie, že som s mojimi starými rodičmi zažila nie len krásne detstvo, ale začiatok dospelosti. Ako som bola staršia, som si spoločné chvíle s nimi naozaj vážila a bola za nich vďačná. Moje babičky boli pre mňa ako kamarátky a u nich som vždy našla idylku pomalého života a láskavé prijatie, ktoré sa prejavilo aj v jedle. Moja kuchárska kniha je založená na presne takýchto chvíľach.

Okrem toho, že rada varíte, svoje jedlá aj fotíte. Je to zámer? Môže sa čitateľ / kuchár v knihe tešiť na výnimočné spojenie receptu s jeho vyobrazením?

• Áno, fotografie sú veľmi dôležitou súčasťou knihy. Pre mňa osobne je fotka rovnako dôležitá ako recept. Práve cez ňu môžem odovzdať moje pocity z daného jedla a navodiť atmosféru, v ktorej vynikne. Mojím prianím pri tvorení bolo, aby čitateľ nielen dostal chuť na jedlo, ale aby ho fotografia preniesla do danej chvíle. Taký broskyňový ľadový čaj na záhrade, pri ktorom zacítite tú horúčavu letného poobedia a budete mať chuť sa schladiť.

Kniha má názov Rok za stolom a je inšpirovaná ročnými obdobiami. Prečo?

• Ako som už spomenula, mojou hlavnou inšpiráciou pri tvorení je atmosféra. Každé ročné obdobie má ale iný typ útulnej atmosféry. V zime sa nám pýta hrejivá polievka v chladný večer a v lete svieže ovocie na terase. Rovnako ma veľmi baví zapájať do varenia rôzne sezónne plodiny, na ktoré si celý rok musíme počkať, a potom sa z nich tešíme len pár týždňov. Taká rebarbora alebo medvedí cesnak sú pre mňa každoročne dôvodom na radosť z prípravy obľúbených receptov. Niektoré z nich nájdete aj v knihe.

Aké recepty si tam teda čitateľ nájde?

• Každá kapitola, a teda ročné obdobie, je rozdelená do slanej a sladkej časti. Nájdete tam polievky, zapečené jedlá, chuťovky, nátierky, zdravšie, ale aj poriadne maslové. Dezerty na plech, sušienky, torty, ale aj zmrzlinu.

Aká je vaša najobľúbenejšia kuchyňa? Je to tradičná slovenská, alebo ste sa inšpirovali aj v zahraničí?

• Odkedy som začala sama variť, ťahalo ma to viac k zahraničiu. Klasika, ktorá nikdy nesklame, je talianska kuchyňa. Ale máme veľmi radi aj indickú a mexickú. Pri mojom bežnom varení sa často inšpirujem zapojením rôzneho korenia a byliniek. Čo sa pečenia týka, tak veľmi rada pečiem americké páje a často sa inšpirujem škandinávskymi dezertami.

Kde a ako si ľudia môžu knihu kúpiť?

• Knihu si môžete objednať na eshope, ktorý nájdete aj na mojom blogu Rozliatym tušom spolu s mnohými ďalšími receptami.