História zimného štadióna z pohľadu odborníka

Slová so „zimnou“ terminológiou ako hokej, hokejka alebo puk sa podľa odborníka, Jozefa Moravčíka, začali v Žiline objavovať už v roku 1925. Prvé ihrisko zimných športov ŠK Žilina bolo kedysi na dnešnej Ulici republiky. Po dvoch rokoch ho však rozparcelovali, ale náhradné ihrisko na Studničkách nespĺňalo podmienky pre konanie zápasov. „Pomocnú ruku však vtedy podal E. Adamko, ktorý v roku 1928 urobil na tenisových kurtoch ľadovú plochu,“ priblížil pre Turistickú informačnú kanceláriu Moravčík.

Žilinčania svoj prvý hokejový zápas odohrali s družstvom Slávie Banská Bystrica, ktoré bolo po mnoho ďalších rokov ich najčastejším súperom.

„Štadión postavili v rokoch 1958 až 1961 podľa projektov architekta Milana Hodoňa a Jána Dlhopolčeka,“ uvádza Moravčík. Dopĺňa: „Štadión má strešnú konštrukciu z dvoch mostov, ktoré boli dodané priamo z Třinca Třineckými železiarňami a dodávateľom ostatných častí boli Bohumínské železiarne a Vítkovické železiarne, závod Karviná. Návrh na zastrešenie sa vypracoval podľa vzoru športovej haly v španielskom Bilbau.“

Vďaka systému mostnej konštrukcie, v ktorom dva mostné oblúky vyčnievajú nad budovou a oporné stĺpy absentujú, je v hale dobrá viditeľnosť pre všetkých divákov. „Slávnostné otvorenie haly sa uskutočnilo 4. januára 1961 zápasom žilinských hokejistov so švajčiarskym družstvom Youngs Sprinters Neutschatel,“ spresnil pre Turistickú informačnú kanceláriu odborník. Vtedajšia kapacita haly sa uvádza 6 200 divákov, pričom 1 100 miest bolo na státie.

O aktuálnom dianí na štadióne s Lukášom Vahančíkom

Vedúci odboru správy športových a administratívnych objektov, Lukáš Vahančík, sa pre redakciu SP 21 vyjadril o minuloročných rekonštrukciách na zimnom štadióne: „My ako správca budovy, sa staráme o opravy a údržbu štadióna. Nejaké zásadné rekonštrukcie robiť nemôžeme, pretože majiteľ budovy je stále mesto Žilina. Samozrejme, zabezpečujeme bežné prevádzkové servisy, ale väčšie investičné akcie musí robiť mesto,“ uviedol Vahančík.

V decembri minulého roka na zimnom štadióne prebehli aj vonkajšie úpravy budovy: „V decembri sme počas odstávky budovy vymenili odkvapy, pretože už boli zhnité. Mali sme naplánované aj iné investičné akcie, ale to, bohužiaľ, padlo, pretože nám neboli pridelené peniaze z rozpočtu,“ upresnil Vahančík a spomenul aj úspešnú letnú opravu.

„V lete sa nám podarila väčšia akcia, betónovú plochu, ktorá je pod ľadom, sme relatívne vyrovnali, pretože bola krivá už aspoň 20 rokov dozadu. Vtedy neboli ešte také technológie, aké sú teraz. Plochu sme tenkou vrstvou nového betónu vyrovnali, nanovo sme to na bielo vymaľovali, lebo tam boli už veľké fľaky, nanovo sme namaľovali čiary. Takže teraz to určite aj lepšie vyzerá, aj nám to uľahčuje údržbu ľadu. Nebojíme sa ísť s rolbou, aby sme nezarezali do betónu, keďže tam už nie sú výčnelky,“ dodal Vahančík.

Redakcia SP 21 sa Lukáša Vahančíka opýtala, či je výmena sedačiek na štadióne určená striktne daným obdobím, alebo sa výmena rieši operatívne podľa potreby: „Sedačky sú jedna z vecí, ktoré dlhodobo dávame do investičného plánu, ale zatiaľ sa výrazne sedačky na štadióne nemenili. Ak tak, iba v jednotkách kusov. Ak sa sedačka nahlási, že je prasknutá, tak sa vymení. Alebo, ak sa robia nejaké stavebné úpravy, tak sa jedna sedačka odoberie, aby bol umožnený voľný prechod návštevníkov. Napríklad v minulosti, keď sa prerábala VIP-ka, pridávalo sa oplotenie tohto sektoru, tak vtedy sa museli nejaké sedačky odtiaľ vybrať. Takže skôr takéto jednoduché úpravy sa realizujú na štadióne,“ uviedol pre redakciu Vahančík.

V tomto roku sa návštevníci štadióna môžu tešiť na rôzne inovácie: „Nejaké väčšie akcie vždy závisia od mesta. Máme však prisľúbené, že by sa malo vymeniť kompletné osvetlenie v oboch halách, aj v zázemí, aj na ľadovej ploche za moderné, LED-kové osvetlenie s farebnými efektami počas zápasu. Takáto výmena bude aj pre oko diváka, ale, samozrejme, bude mať aj veľký ekonomický prínos pre štadión. Aktuálne svietenie je veľmi náročné na spotrebu elektrickej energie,“ priblížil Vahančík.

Štadión má podľa slov Vahančíka obrovské prevádzkové náklady, ktoré sa šplhajú na milión eur ročne. Je to zapríčinené hlavne kvôli vysokým nákladom na údržbu ľadu, celkovú prevádzku strojovne, elektrická energia pre štadión tiež stojí nemalé peniaze. „Ale aj napriek tomu sa snažíme vymýšľať nové veci a prinášať na štadión inovácie. Napríklad v rámci projektu obnovy sme podávali žiadosť o finančný príspevok, zasielali sme do projektu naše ekologické riešenia na štadióne, napríklad ako je filtrácia vody, ktorú stiahneme z ľadu, ten sneh a roztopíme ho, tak ho púšťame do kanalizácie. Na takomto procese však vieme ušetriť, ak by sa voda rekuperovala a použila by sa znova,“ dodáva Vahančík.

„Mali sme nápad aj s osadením fotovoltaických panelov na strechu, tým že je tam slnečná strana a máme dve nevyužité strechy, tak sa nám to zdal ako dobrý nápad. Chceli by sme vyriešiť aj také situácie, ku ktorým dochádza, keď usporadúvame na štadióne nejaký veľký koncert. Keď sa zíde šesť – sedem tisíc ľudí na takomto koncerte, ak rátam aj státie na ploche, tak my zastavíme celú Žilinu, keď priebežne ľudia prichádzajú a odchádzajú,“ uzavrel plány do budúcnosti Lukáš Vahančík.