Pani predsedníčka, predstavte nám váš klub.

• TJ Slovan Malá Fatra Žilina má už viac ako 60 rokov. V súčasnosti organizujeme turistické výlety pre našich členov – seniorov. Ja som klub prevzala pred 15 rokmi, keď v ňom bolo asi len 6 ľudí. Postupne som sa snažila rozšíriť členskú základňu a podarilo sa nám to do takej miery, že pred covidom bolo v klube 104 členov. Po covide nás však zostalo len niečo vyše 50. A je to škoda.

Takže v klube sa stretávajú zväčša ľudia v seniorskom veku?

• Áno. Náš vekový priemer je niekde medzi 73 a 84 rokov.

Ako prebiehajú vaše stretnutia a turistické akcie?

• Turistické akcie sú pravidelne v utorok a piatok. V zimnom období sú to prechádzky okolím Žiliny, resp. blízkeho obdobia. Neskôr sú to trasy aj do iných regiónov. V piatok sú to trasy menej náročné, ktoré zvládne každý menej zdatný turista. V utorok sú to trochu náročnejšie trasy, cca 10 km, kde si prídu na svoje zdatnejší turisti. Dĺžka trasy, prevýšenie, predbežný čas prechodu, miesto zrazu, spoje, náročnosť trasy, to všetko je na našej stránke. V priebehu roka je to takmer 100 akcií, takže je si z čoho vybrať. V krásnej prírode, v kruhu príjemných ľudí strávime prechádzky a túry, kedy poznávame nielen blízke okolie, ale aj iné regióny, čo nás obohacuje ďalším poznaním a zároveň robíme aj niečo pre svoje zdravie.

Zvládajú seniori takúto pravidelnú záťaž?

• Napriek tomu, že vekový priemer našich členov je dôchodkový vek, uvítame každého záujemcu o poznávanie krás nášho regiónu. Túry nie sú náročné, zvládne ich každý, kto má chuť a nebojí sa niekedy aj nepriaznivého počasia. Veď veľakrát sa stalo, že ráno napr. v zime bol silný vietor a zamračené, alebo zavčasu ráno pršalo, napokon sa počasie zmenilo a výlet bol za krásneho slnečného dňa.

Ako ste spomínali, členská základňa sa vám po covide stenčila. Prečo?

• Pred covidom sme mali 104 členov, teraz už len asi 50. Po covide ľudia zostali, ako keby sa vzdali života. Prestali chodiť, sedia doma. Potlačilo ich to, nenájdu v sebe silu ísť medzi ľudí. Pritom na našich stretnutiach a túrach sú ľudia spokojní, veselí, porozprávajú sa, ženy si vymenia recepty, povedia si ktorí lekár je lepší, kde hrajú aký dobrý film, alebo kde je dobré divadlo. Je to aj o vzájomnej komunikácií, nielen o turistike. Ale tiež objavovaní krás a zaujímavostí Slovenska.

Prečo je dobré, aby sa k vám pridali mladší?

• Starneme a potrebujeme omladiť. Sama som oslovila denné centra pre dôchodcov v Trnovom, Bytčici, na Solinkách, na Hájiku. Prišli dvaja, hoci v každom klube je 50 – 100 ľudí. Ale sú akýsi flegmatickí. Nechceme dopustiť to, že keď my zomrieme, klub zanikne. Bola by to škoda. A pritom turistika je najmenej náročné športové odvetvie. Vibramy má hádam každý má a keď nie, tak si ich môže dovoliť kúpiť.

Ako ste sa do klubu dostali Vy?

• Pracovala som v plynárňach. Keď som odišla do dôchodku, nevedela som presne, čo budem robiť. Keď človek pracuje, má pravidelný harmonogram. Cez týždeň je v práci, cez víkend ide na hory. Ale zrazu zostanete doma a čo teraz? Kto nemá koníčka, je to preňho veľmi ťažké. Upadne za krátku chvíľu. Aj ja som najskôr hľadala, čo ďalej. Skúšala som ručné práce, Živenu, rada aj maľujem. Po nejakom čase som však videla na zastávke autobusy baby. Prihovorila som sa im, že kam idú. Išli na výlet do Zástrania. Chcela som sa pridať, ale nesúhlasili. Po čase ma však jedna z nich oslovila, či by som sa nechcela pridať, ba dokonca nahradiť ich predsedníčku, ktorá bola chorá. Dlho ma nelámala. Stačilo povedať to, čo hovorím dnes ja, že by bola škoda, aby klub zanikol. Tak som to zobrala. Zo šiestich ľudí bolo 50 a z 50 nás bolo vyše sto. Pred covidom.

Kam najviac chodíte?

• Najviac, samozrejme, tu v okolí Žiliny, na Kysuciach, na Orave, Liptove, Spiši. Do Tatier už málo. Tie sme pochodili v mladosti. Ale, napríklad, sme boli na Wolkrových jazerách v Tatranskej polianke. V lete chodievame aj na bicykloch. Napríklad zo Štrby do Liptovského Hrádku. Nie je problém prejsť aj 60 kilometrov. Turiec máme prechodený krížom – krážom. V zime zase chodíme aj na bežky.

Máte viac mužov, alebo žien?

• Prevažujú ženy. Mužov je málo, tak 10 – 15. Muži vo všeobecnosti radšej sedia doma pri televízore a popíjajú pivo. Idú tak maximálne do krčmy. Situáciu ešte viac zhoršilo to, keď zaviedli pre seniorov MHD zadarmo. Považujem to za trestné. Keď totiž bola spoplatnená, tak chodili seniori z jedného konca Vlčiniec na druhý pre obedy pešo. Dnes a stále vozia a majú nedostatok pohybu. A ten je nesmierne dôležitý. Keď človek príde na hory, všetko z neho opadne, uvoľní sa, relaxuje. Je to dobré na kĺby, kolená, i na priateľstvá. Treba povedať, že naši členovia sa dožívajú pekného veku. Väčšinou sú to však ženy.

Ak by sa chceli seniori pridať, prípadne sa dozvedieť niečo viac, kde tak môžu urobiť?

• Na našej stránke TU. Nájdu tam aj plánovaný rozpis budúcich výletov, z ktorých si môžu vybrať. Veľmi radi medzi nami privítame každého nového člena. Príďte, pridajte sa k nám! Tešíme sa na vás!