Podľa tlačového odboru, cieľom implementácie nepopulárnych opatrení na príjmovej stránke v rozpočte mesta je udržanie základných služieb samosprávy a zabezpečenie ďalších rozvojových projektov vzhľadom na aktuálnu situáciu.

„Mestá a obce na Slovensku čaká ťažké obdobie. Pretrváva energetická kríza, ceny stavebných materiálov sa navyšujú, pokračuje vojna na Ukrajine a v parlamente sme opäť svedkami prijímania rozhodnutí, ktoré majú negatívne vplyvy na samosprávy. Tie sa automaticky premietnu do znižovania kvality verejných služieb.

Žilina v tomto nie je výnimkou a rovnakou cestou idú aj ďalšie krajské mestá na Slovensku. Táto situácia nás zasiahla a nie je výsledkom zlého hospodárenia mesta, práve naopak. Od začiatku sme sa k tejto téme postavili zodpovedne a najprv hľadali zdroje šetrenia vo vnútri mesta. Balík financií, ktoré mestu chýbajú, je však tak veľký, že v súčasnej situácii nemáme inú možnosť, ako upraviť dane, poplatok za komunálny odpad či miestny poplatok za rozvoj. Takýto návrh predkladáme na rokovanie Mestského zastupiteľstva v Žiline a o jeho konkrétnej podobe budú rokovať poslanci,“ povedal primátor mesta Peter Fiabáne. V uplynulých dňoch absolvovalo vedenie mesta rokovania s poslancami, kde o alternatívach návrhu rokovali.

Ako dodal primátor Fiabáne, opatrenia vlády, v kombinácii s rekordnou infláciou, zvyšovaním cien za energie, ako aj pozmeňujúcim návrhom k plánovanej novele zákona o dani z príjmov, sú pre mestá i obce neúnosné a likvidačné.

„Niektoré mestá a obce už teraz nie sú schopné zostaviť vyrovnaný rozpočet a vstúpia do rozpočtového provizória. V prípade, že nepristúpia k zavedeniu rôznych opatrení, budú musieť zatvoriť športoviská, plavárne, zimné štadióny, škôlky, zariadenia sociálnych služieb, vypnúť verejné osvetlenie, stopnúť upratovanie mesta a ďalšie aktivity. Navrhovaný balíček na zavedenie daňového bonusu je lákavý a populárny, no všetky peniaze, ktoré z neho rodiny dostanú, zobral štát samosprávam. Od začiatku sme hovorili, že si tieto peniaze budú musieť mestá a obce vybrať od ľudí naspäť, a to prostredníctvom daní a poplatkov. Akurát, že v tomto príbehu bude vinníkom mesto, nie vláda a poslanci, ktorí sú za to zodpovední,“ podotkol Peter Fiabáne, primátor Žiliny.

Od roku 2019 vďaka legislatívnym zmenám rástli žilinskej samospráve výdavky. Išlo najmä o valorizáciu platov, prijímanie rodinných balíčkov, zmeny v odpadovom hospodárstve, podporu neštátnych zriaďovateľov v školstve a sociálnych službách, príspevok na rekreáciu, bezplatné obedy v školách, tzv. chodníkovú reformu a pod. K napätému rozpočtu prispeli aj významné zmeny v spoločnosti, na ktoré museli mestá a obce na Slovensku reagovať, napr. pandémia koronavírusu, utečenecká kríza, finančná kríza a neustále zdražovanie cien energií, stavebných prác či materiálov. V návrhu budúcoročného rozpočtu chýba mestu Žilina takmer 10 mil. eur, čo je asi 10 % rozpočtu. Výdavky na odpadové hospodárstvo v meste sú napríklad 5,8 mil. eur, správa verejného osvetlenia mesto stojí ročne 1,3 mil. eur a výdavky na mestskú hromadnú dopravu tvoria v rozpočte sumu približne 7 mil. eur.

Žilinská samospráva bola v minulých rokoch úspešná v získavaní externých prostriedkov z fondov Európskej únie na financovanie mnohých investičných projektov v meste. Nezodpovedné opatrenia na strane štátu predpokladajú úpravu aj v tejto oblasti.

„Na povinné dofinancovanie si bude mesto musieť vziať úver, inak by bolo ohrozené čerpanie financií zo zdrojov EÚ alebo dokončenie už začatých projektov. To by prakticky mohlo znamenať znemožnenie ďalšieho rozvoja Žiliny,“ vysvetlil Fiabáne.

Dodal, že navrhovaný úver vo výške asi 3,8 mil. eur by pokryl výdavky na povinné dofinancovanie europrojektov, na spustenie parkovacej politiky mesta a splnenie niektorých zákonných záväzkov, ktoré mesto v budúcom roku čakajú.

„Navýšenie daňového bonusu na úkor financovania samospráv v konečnom dôsledku ekonomickú situáciu rodín nemusí zlepšiť, veľmi pravdepodobne však môže zhoršiť ich kvalitu života. Každý obyvateľ Slovenska je totiž zároveň obyvateľom mesta, obce, kraja a mnohé služby, na ktoré sú občania zvyknutí, nezabezpečuje vláda, ale práve samosprávy, ktoré ich financujú práve z daní. Ako mesto nemáme veľa možností na zvýšenie príjmov samosprávy a financovanie výpadov v rozpočte. Posledné zvyšovanie daní a poplatkov bolo v Žiline v roku 2020 a aj aktuálnym návrhom sa iba dorovnávame na úroveň iných krajských miest,“ vysvetlil žilinský primátor.

V Národnej rade SR je pred hlasovaním pozmeňujúci návrh k novele zákona o dani z príjmov, cez ktorý vláda zoberie samosprávam 784 mil. eur na tzv. daňový bonus. Navrhované kompenzačné opatrenia samosprávam (240 mil. eur) sú nedostatočné a dočasné, kým pokles príjmov krajov, miest a obcí bude zásadný a trvalý. Mestá a obce, ktoré sú členmi Únie miest Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska, Asociácie prednostov úradov miestnej samosprávy SR či Asociácie komunálnych ekonómov SR postupujú jednotne a robia všetko preto, aby rodinný balíček v parlamente nebol prijatý. V opačnom prípade samosprávy skrachujú. Preto sa všetci zapoja v utorok 29. novembra do hromadného štrajku pred budovou parlamentu s cieľom opätovne apelovať na poslancov, aby nehlasovali za vládny návrh zákona o dani z príjmov so všetkými zmenami a doplnkami.

Podľa primátora, by mal ročný poplatok za komunálny odpad na osobu stúpnuť z 27 eur na 37 eur. Ostatné dane a poplatky by mali stúpnuť v budúcom roku asi o 20 percent.