Náš dnešný cieľ výletu sa nachádza v katastri obce Hlboké nad Váhom, v najmladšej obci Bytčianskeho okresu, ktorá do roku 1998 bola súčasťou mesta Bytča. Ako sa uvádza na stránke samosprávy, obec vznikla spojením Horného a Dolného Hlbokého. Dedinka, v ktorej aktuálne žije okolo 1350 obyvateľov, je známa najmä svojím prírodným bohatstvom. Vedie odtiaľto naraz niekoľko turistických trás, napríklad na hrad Súľov, Lietava či do Súľovských skál. Miestnou atrakciou je však vodopád, ktorý sa nachádza len kilometer od centra obce.

Filmová hviezda

Hlbocký vodopád patrí medzi najzaujímavejšie prírodné úkazy v okolí. Je zároveň aj horským priechodom, ktorý spája obce Hlboké nad Váhom a Súľov. Je vysoký 14 metrov a má tvar lievika. Uprostred vodopádu sa nachádza malá jaskyňa s výrastkom, čím pripomína otvorené ústa. Tento detail robí vodopád ojedinelým, nikde inde sa podobný prírodný útvar nenachádza. Prostredie vodopádu okúzlilo aj filmárov, ktorí ho použili ako kulisu vo svojich filmoch. Hlbocký vodopád sa objavil naraz v niekoľkých slovenských rozprávkach ako Perinbaba, Soľ nad zlato, Sokoliar Tomáš a Dúhová panna.

Návštevu Hlbockého vodopádu si môžete nechať na každé ročné obdobie. Okúzli na jar, v zime či cez farebnú jeseň. My sme si jeho návštevu nechali práve na jesenné obdobie, kedy sú Strážovské vrchy azda najkrajšie.

Autom sa presúvame cez obec Hlboké nad Váhom a necháme sa viesť turistickými značkami popri hlavnej ceste v dedine. Nemusíte sa teda miestnych vypytovať na smer cesty, stačí sledovať smerovníky. Parkujeme na krajnici pri tabuľke Parkovisko vodopád. Z tohto miesta je to k vodopádu možno 15 minút cesty, cca pol kilometra. Naozaj to nie je ďaleko, túra je vhodná aj pre najmenších turistov.

Zrevitalizovaný chodník

Pri tabuli, ktorá upozorňuje na prírodné atrakcie v okolí (Ostrý vrch, Súľovské skaly, Šarkania diera, Gotická brána atď.), pokračujeme cestou vľavo. Prechádzame okolo poslednej zástavby rodinných domov a vstupujeme do čarokrásneho strážovského lesa. Pokračujeme po modrej značke po lesnej ceste, ktorá sa končí pri oddychovej zóne – nedávno vybudovanom verejnom ohnisku a drevenom prístrešku.

Ako sa dozvedáme z informačnej tabule, zóna bola vybudovaná v rámci spolupráce medzi Slovenskom a Poľskom s cieľom propagovať prírodné a kultúrne dedičstvo. Cezhraničný projekt s názvom Oprava a dobudovanie turistického chodníka sa realizoval v rokoch 2020 – 2021. Okrem oddychovej zóny pribudli pri chodníku k vodopádu aj ďalšie turistické tabule, mostíky a lavičky pripomínajúce čierno-žlté salamandry, ktoré sú v tejto oblasti rozšírené.

Pri oddychovej zóne sa cesta zužuje do klasického turistického chodníka. Keďže ideme k vodopádu, chodník sa ťahá okolo potôčika, ktorý je v čase našej návštevy miestami suchý. Koryto potoka je v niektorých úsekoch premostené drevenými mostíkmi, miestami sa tu cítime ako v Janošíkových dierach.

Hlbocký vodopád

Po pár minútach počujeme hukot vody. To je dobré znamenie, blížime sa k cieľu našej cesty. Pred poslednou zákrutou narazíme ešte na jednu turistickú tabuľu. Tá nás informuje o ojedinelosti Hlbockého vodopádu, o ktorej sme písali vyššie. Pri tabuli sa nachádza kríž s menom človeka, ktorý v týchto miestach pravdepodobne prišiel o život.

Pokračujeme ďalej po chodníku a pomaly sa pred nami otvára výhľad na Hlbocký vodopád. Ide síce o menší vodopád, ale svojou krásou a okolitou prírodou dokáže okúzliť. Pri obrovských skalách, ktoré sa nachádzajú pod vodopádom, sa cítime ako trpaslíci. Užívame si tú nádheru, v horúcom lete tu musí byť príjemne chladno. Kto sa odváži, môže sa na vodopád pozrieť aj zhora. Naľavo od vodopádu sa po skalnej stene vinie ďalší chodník, aby ste ho zdolali, je nutné použiť reťaze. Tadiaľto pravdepodobne vedie aj horský priechod do Súľova.

Obklopený hradmi

Tu končíme náš výlet a vraciame sa naspäť do dediny. Ozaj, to najzaujímavejšie sme ešte nespomenuli! Ako sa dozvedáme z tunajších tabúľ, vodopád nie je ojedinelý len svojím zjavom, ale aj polohou. Z každej svetovej strany ho obklopuje hrad. Zo severu Hričov, ktorý patrí medzi najstaršie hrady na Slovensku. Z juhu Súľov, ktorý sa zas radí medzi najmenšie hrady u nás. Na juhovýchod od vodopádu sa vypína hrad Lietava, ktorý bol v minulosti veľkolepým sídlom a už dvadsať rokov sa oň starajú dobrovoľníci. A štvoricu hradov uzatvára stredoveká zrúcanina nad Považským Podhradím, ktorá bola vybudovaná v 12. storočí na ochranu dôležitej považskej cesty.

Minimálne dva z nich by ste počas jednodňového výletu k vodopádu stihli navštíviť. Trúfate si na takúto výzvu? Veríme, že by sa vám takýto poznávací výletný deň maximálne páčil.