V Čechách boli prázdniny už od stredy. Pri príchode na parkovisko pod hradom sme sa preto museli vyrovnať s desiatkami áut s českými poznávacími značkami. Ale zaparkovali sme, a hor sa na hrad!

Ak sa vyberiete strmším chodníkom, na začiatku musíte krátko vystúpať po skalách a potom asi kilometer po chodníku v lese. Ten je v tejto dobe pokrytý popadaným lístím, na ktorom sa môže šmýkať. Dajte na to pozor!

Po čase sa dostanete pod samotný hrad a čaká vás výstup po skalách. Pokoj, zvládne ho aj malé dieťa, s pomocou. Ale buďte opatrní, môže sa opäť šmýkať.

Jablonové z jednej strany, a Súľov, pri pohľade z hradu, boli v piatok zahalené hmlovým oparom. Vidieť z nich moc nebolo. Zato sme však mohli obdivovať skaly najrôznejších tvarov a boli sme na seba hrdí, že sme to zvládli.

Naspäť sme sa vybrali druhou stranou, po rebríkoch a schodíkoch na lúku pod hradom. Táto časť je v tejto dobe, paradoxne, najnebezpečnejším úsekom. Obzvlášť, ak máte so sebou deti. S trochou opatrnosti sa to však dá zvládnuť.

Z lúky pod hradom vedie cesta už len nenáročným chodníkom cez les, okolo pasúcich sa ovečiek na náprotivnej stráni, až späť na parkovisko pod hradom. Túra nám trvala asi 2,5 hodiny.

Výlet to bol expresívny, dušičkový, čarovný. Skrátka iný, ako keď sa tam vyberiete v lete, alebo na jar. Oplatí sa vyskúšať, ešte má byť pár dní pekne.