Hoci sa obec Varín nemôže pýšiť vlastným hradom, kaštieľom či vyhliadkovou vežou, jeho história siaha až do doby kamennej, kedy toto územie osídľovali prví ľudia. V 14. storočí získal Varín výsady mesta. Ako remeselné mestečko malo 15 cechov, z ktorých 9 sa zachovalo až do prvej polovice 20. storočia. V súčasnosti sa Varín považuje za jednu z väčších obcí v okrese Žilina, žije tu do 4-tisíc obyvateľov.

800-ročný kostol

Kým sa vyškriabeme k „horskému kúpalisku“, ktoré bolo kedysi neodmysliteľnou súčasťou Chaty pod Jedľovinou, radi by sme vás upozornili na ďalšie zaujímavosti, na ktoré počas cesty za bazénom natrafíte. Keď budete prechádzať cez obec smerom na Nezbudskú Lúčku, navigácia vás pravdepodobne povedie okolo miestneho rímskokatolíckeho kostola, ktorý patrí medzi najstaršie budovy v obci. Jeho história siaha až do roku 1233, kedy sa v cirkevných dokumentoch spomína jeho výstavba. Pravdepodobne najznámejším novorodencom, ktorý bol v kostole pokrstený, je legendárny zbojník Juraj Jánošík z Terchovej.

Raj pre archeológov

Miniete miestny svätostánok a pokračujete ďalej na Nezbudskú Lúčku. V tomto momente zbystrite pozornosť, približne o 500 metrov budete bočiť doľava. Keď zabočíte, držte sa cestou naľavo. Sledujte aj navigačné tabule, ktoré vás upozornia na chatu Fatranka a Chatu pod Jedľovinou. Cesta, ktorou sa vyveziete až do lokality Pod Jedľovinou, nesie názov Ku železnej studničke. Toto pomenovanie má historický pôvod a súvisí s ťažbou železnej rudy, ktorá sa v tejto oblasti realizovala ešte v období pred naším letopočtom.

Ako sa uvádza v kronike obce Varín, počas prieskumu melioračných rýh v 80-tych rokoch 20. storočia boli v lokalite Železná studňa – Varínske lúky zistené veľké množstva železnej trosky, kusy prepálenej hliny a črepy nádob zo staršej doby rímskej. Podrobný prieskum preukázal, že sa tu pred skoro dvoma tisícročiami ťažila a tavila železná ruda.

Doteraz sa v tejto lokalite nachádzajú haldy, ktoré vznikli pri spracovávaní železa. Zdroj železnej rudy sa nachádzal vo vedľajšej doline, v lokalite Rudy, kde sa ešte do minulého storočia ťažilo. Výskumom sa ďalej zistilo, že železiarske pece z doby rímskej dosahovali výšku cca dva metre a na severozápadnom Slovensku boli unikátom.

Stredoveká dechtáreň

Ďalšou historickou zaujímavosťou tejto oblasti, cez ktorú budete po ceste za bazénom prechádzať, je nález stredovekej dechtárne. Počas archeologického výskumu na spomínanej lokalite Železná studňa bolo tiež zistené, že jeden z pahorkov nie je umelého pôvodu, ale je prírodný a vykazuje iné znaky ako stopy železiarskej výroby. Ďalším sondovaním sa podarilo odkryť unikátne zariadenie na výrobu dechtu, ktoré tu fungovalo na prelome 12. a 13. storočia. To už bolo obdobie, kedy sa spomína aj samotný Varín.

Kronika obce konštatuje, že obyvateľstvo pravdepodobne získavalo túto dôležitú surovinu na konzervovanie dreva, kože, povrazov alebo ako nátery na nádoby. Z územia Slovenska sú doteraz známe iba dechtárske jamy, ktoré sa našli v Bojniciach a Koši.

Keď sa vyštveráte na varínske lúky a budete prechádzať okolo záhradkárskej osady, narazíte na ďalšiu križovatku, kde sa cesta rozdvojuje smerom na Chatu Fatranka a Chatu pod Jedľovinou. V tomto bode sa vydáte smerom vľavo, čiže na Chatu pod Jedľovinou. Práve ste vstúpili do lokality Železná studňa, ktorá je tak bohatá na archeologické nálezy.

Stúpate cestou nahor, ktorá sa neskôr vnára do lesa. Pokračujete ďalej po polorozpadnutej asfaltovej ceste, ktorá vás vyvedie k ďalšej križovatke ciest, pričom tá za rampou vedie na Chatu pod Suchým a tá napravo, strmo do kopca, vás vyvedie až k spomínanému horskému bazénu.

Chata s bazénom, bazén bez chaty...

A aký príbeh sa spája s pôvodnou Chatou pod Jedľovinou? Chata bola v sedle pod vrchom Jedľovina vybudovaná v prvej polovici 20. storočia, približne v tom istom čase ako Chata pod Chlebom či Chata pod Suchým. O jej vybudovanie sa rovnako ako pri vyššie spomínaných chatách zaslúžili členovia Klubu slovenských turistov.

V roku 1964 sa novým majiteľom chaty stali Sklárne Moravia Kyjov, ktoré chatu sprístupnili širokej verejnosti. Pri chate vybudovali vonkajší bazén, ktorý lokalitu ešte viac zatraktívnil. V nasledujúcich rokoch chata zažíva jedno z najrušnejších období. Organizujú sa tu pionierske tábory, turistické zrazy, do bazéna sa prichádzajú kúpať ľudia z celého okolia.

Zlatá éra Chaty pod Jedľovinou začala upadať v 90-tych rokoch. Posledným klincom do rakvy bola udalosť z 25. augusta 1998. Chatu zachvátil požiar, ktorý sa hasiči snažili dostať pod kontrolu niekoľko hodín. Vodu na hasenie čerpali aj zo samotného bazéna. Žiaľ, bez šance. Chata vyhorela do tla, zostala po nej len betónová platňa a bazén, z ktorého sa rázom stal vydedenec.

Kým pred osudným požiarom sa v ňom tlačila hlava na hlave, dnes jeho tmavá hladina, kde človek nedovidí na dno a ošarpané, zničené okolie vzbudzuje odpor a tak trochu strach. Jeho kedysi vychýrené služby pravdepodobne využíva už len lesná zver, ktorá sa tu príde napojiť. Na „horské kúpalisko“ s priezračnou vodou vo vykachličkovanom bazéne zostali už len matné spomienky...

Nástupkyňa?

Hoci toto miesto už dávno nežije rušným turistickým životom a ľudia ho zďaleka obchádzajú, určite sa tu oplatí vybehnúť a pokochať sa nádhernými výhľadmi na kľukatiaci sa Váh a široký horizont. Pre zaujímavosť, na mieste, kde kedysi stála obľúbená Chata pod Jedľovinou, v súčasnosti vyrastá nová chata a podľa našich informácií by mala slúžiť turistom tak ako jej predchodkyňa. Nechajme sa prekvapiť... Každopádne, toto miesto by si to určite zaslúžilo!