Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO vo svojom hodnotení finančného zdravia poskytol komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré zostavuje na základe vlastnej metodiky. Hodnotenie zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia, ako napríklad celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti.

V poslednej analýze finančnej stability vyšších územných celkov na Slovensku INEKO uverejnil informáciu, že koronakríza vrátila viaceré ukazovatele hospodárenia samosprávy viac rokov dozadu. Matej Tunega, analytik INEKO informoval, že klesli prebytky na bežných účtoch, dlh na obyvateľa vzrástol a viac záväzkov nebolo uhradených načas:

„Župy v roku 2021 nenadviazali na prevažujúci trend z pokrízových rokov, keď sa im v rokoch 2012 až 2014 a 2016 až 2019 darilo medziročne znižovať svoju zadlženosť a zlepšovať aj vďaka tomu svoje finančné zdravie. Počas uplynulého roka došlo k druhému nárastu ich zadlženia v rade, keď v priemere ich dlh narástol z 30,3 % na 30,6 % ročných bežných príjmov,“ uviedol Tunega a ďalej pokračoval:

„Napriek nárastu zadlženia žúp platí, že žiadna spomedzi ôsmich žúp na Slovensku neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 % a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %). Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2021 v bratislavskej župe (41,4 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v župe nitrianskej (9,3 %).“

Z uverejneného hodnotenia finančného zdravia žúp vyplýva, že žilinská župa sa umiestnila na poslednom, ôsmom mieste s hodnotením 4,20 bodu, ktorá sa v tomto ukazovateli aj medziročne najviac zhoršila.

Zdroj: INEKO

Rok 2021, teda ďalší rok pandémie koronavírusu, zhoršil podľa analytika INEKO, Matej Tunegu finančnú kondíciu aj slovenských miest:

„Priemerné skóre finančného zdravia za všetky mestá na Slovensku predstavuje hodnotu 4,35 z maximálnych 6,00, čo je o 0,07 bodu menej ako rok predtým. Mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálny pokles znamená pomyselný návrat k stavu z roku 2016. Celkovo 59 miest získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov), pričom na vedúcej pozícii evidujeme Nové Mesto nad Váhom,“ priblížil Tunega.

Zdroj: INEKO

Ďalších sedemdesiatosem miest dosiahlo „dobré finančné zdravie“ a hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi, „dostatočné“ finančné zdravie, zaznamenali mestá Bratislava, Zlaté Moravce, Levoča a Myjava, čo signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti. Zo Žilinského kraja sa medzi prvými piatimi mestami s najlepším finančným zdravím a ďalšími dôležitými ukazovateľmi ich hospodárenia umiestnili dve mestá. Mesto Tvrdošín skončilo na druhom mieste s počtom bodov 5,86 a Krásno nad Kysucou sa umiestnilo na piatom mieste s výsledkom 5,68 bodu.