Informáciu o povinnosti uzavrieť, rekultivovať a monitorovať skládku prijalo vedenie mesta so znepokojením. "Nezdá sa nám v poriadku, aby envirozáťaže boli len tak jednoducho hodené na plecia obyvateľov našich samospráv po tom, ako ju pôvodný majiteľ prestane užívať," skonštatovala v stanovisku radnica s tým, že Dolnokubínčania na túto skládku odpad nikdy nevyvážali.

Odpad na skládku ukladala do roku 2012 spoločnosť OFZ. Následne ju previedla na dcérsku spoločnosť ESI. Skládka slúžila na ukladanie odpadu z výroby ferozliatin, no už dlhšie obdobie sa nevyužíva. SIŽP vydala príkaz ju uzatvoriť, k tomu však nedošlo.

Spoločnosť ESI argumentuje, že začiatok prác na uzatvorení bol podmienený ukončením sanácie environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti skládky. Zabezpečuje ju Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR a podľa spoločnosti dodnes nie je hotová.

"Nastala situácia, keď naša spoločnosť prišla o všetok zdroj príjmov, a vzhľadom na meškanie ukončenia sanácie environmentálnej záťaže nám vznikali ďalšie prevádzkové náklady. Tie súviseli prevažne s čistením odpadových vôd zo starej environmentálnej záťaže a aj zo skládky samotnej," vysvetlil bývalý prevádzkovateľ s tým, že ide o približne štvrť milióna eur ročne. Keď už spoločnosť nemala ďalšie prostriedky na svoju prevádzku, podala návrh na konkurz.

MŽP v stanovisku pre TASR reagovalo, že v súvislosti so sanačnými prácami na environmentálnej záťaži nevznikli ESI žiadne náklady. Zároveň envirorezort zdôraznil, že sanácia nie je v omeškaní.

Povinnosťou firmy bolo prevádzkovať aj ČPV, ktorá je súčasťou skládky. V dôsledku konkurzu je však už mesiac odstavená. Inšpekcia uvádza, že počas obhliadky na začiatku septembra boli priesakové vody nahromadené v nádržiach pod skládkou.

"Keďže priesakové kvapaliny nie sú do čistiarne prečerpávané, nie sú z nej ani vypúšťané. Každopádne, situácia sa časom zmenila v dôsledku zvýšeného úhrnu zrážok. O tomto probléme sme informovali aj MŽP a žiadali o riešenie situácie," podotkla Michaela Pešková z komunikačného oddelenia SIŽP. Zdôraznila, že nebezpečenstvo úniku takejto kvapaliny na pôdu, podzemné vody a povrchové vody v súčasnosti inšpekcia ešte len zisťuje postupom podľa zákona o environmentálnych škodách.

Ako priblížil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák, nahromadené vody nateraz ostávajú v odkalisku. Pri vyšších zrážkach podľa jeho slov dochádza k ich odtekaniu do terénnej preliačiny a následnému k vsakovaniu do podložia. "Čiže k priamemu vtekaniu takýchto vôd do rieky Orava nedochádza, je však otázne, čo to spôsobuje v podloží," povedal.