Historici Peter Štanský a Milan Novák sa pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žiliny vyjadrili o objekte na Jánošíkovej 20 v Žiline takto:

„Vybudovali ho bratia Armin a Vojtech Weiderovci z Budatína, ktorí tu kúpili pozemok a postavili v roku 1906 dielňu na výrobu cukríkov a parný kúpeľ. Už v roku 1908 zmenili bratia Weiderovci názov dielne na „Továreň na výrobu cukríkov a čokolády“, ktorú však pred rokom 1914 zatvorili. V roku 1914 kúpil opustený objekt Samuel Wittenberg, ktorý ho zrekonštruoval so zámerom vyrábať v ňom zápalky,“ konkretizovali historici a ďalej o budove pokračovali:

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Stavebné plány a príslušnú dokumentáciu mu vypracoval staviteľ Móric Folkmann. Po dôkladnej obhliadke miesta a po zvážení všetkých pripomienok z hľadiska bezpečnosti obyvateľov a ochrany ovzdušia (síra, fosfor) žilinský magistrát v marci 1914 stavbu továrne povolil. Strojové vybavenie novej továrne bolo na tú dobu veľmi moderné, výrobné priestory boli vybavené najmodernejšou bezpečnostnou technikou a zariadeniami na odsávanie plynov,“ priblížil Štanský a Novák pre TIK mesta Žiliny.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Továreň na zápalky – Samuel Wittenberg a syn bola podľa historikov svojou produkciou známa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí: „Výrobky firmy mali ochrannú známku W.S., ktorá sa nachádzala na nálepkách zápalkových škatuliek. Keďže nálepky obsahovali aj nápis Žilina, šírila továreň aj dobré meno nášmu mestu. Po roku 1948 sa názov podniku zmenil na Drevoindustria Bratislava, potom Drevoindustria Liptovský Mikuláš a od roku 1955 národný podnik Súľov Bytča. Od roku 1958 sa stala majiteľom Drevoindustria Žilina. V roku 1966 v areáli postavili halu na výrobu rakiev, mala však len dočasný charakter, pretože pozemok zasahoval do plánovanej výstavby estakády,“ uviedli historici a ďalej potvrdili, že objekt na Jánošíkovej ulici potom prevzala Obnova, ktorá tu mala debnáreň, ako aj inú výrobu z dreva, pričom vyrábala i bielizňové šnúry a rohože.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„V roku 1993 kúpila objekt od mesta firma Žilmont s.r.o. Predmetom jej činnosti, ako jedinej na Slovensku, je aj výroba dynamických a statických lán, šnúr, popruhov a zaisťovacích prostriedkov. Preto sú aj v priestoroch podkrovia a veže, nazývaných GILL ARENA, inštalované skúšobné lezecké steny s vlastným školiacim strediskom. Budova je jednou z mála dochovaných ukážok priemyselnej architektúry začiatku 20. storočia s architektonickou hodnotou slohovej čistoty a autenticity hmoty. Objekt bol v roku 2008 pre svoje architektonické stavebné hodnoty zapísaný do Zoznamu pamätihodností mesta Žilina pod číslom 80,“ uzavreli pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žiliny historici Peter Štanský a Milan Novák.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera