Pôvodná kaplnka sa nachádzala na ceste do Pšurnovíc, na mieste zvanom Pokľutec. Vyvierala tam studnička a vode z nej miestni pripisovali liečivú moc. Rástli tam košaté lipy.

Ľudia sa tam chodili modliť, konali sa tam 4 púte do roka.

V roku 1811 dalo mesto Bytča postaviť nad studničkou malú štvorhrannú kaplnku a umiestnilo do nej obraz Panny Márie.

V roku 1845 postavili ďalšiu, väčšiu kaplnku, okrúhleho pôdorysu. Vo vežičke bol umiestnený zvon. Chodilo sem vraj až do 5000 pútnikov.

V roku 1886 na tomto mieste postavili tretiu, najväčšiu kaplnku. Jej kópiu teraz postavili na mieste, ktoré Bytčania volajú Na kaplnke. Informácie prináša Facebook Veľká Bytča, ktorý prevádzkuje poslanec a historik Martin Gácik.

Stavba vážskeho kanála v miestach, kde stála pôvodná kaplnka.

Vážsky kanál naprojektoval a postavil bytčiansky rodák Pavol Martinický. Tomu zvieralo srdce z toho, že musel dať kaplnku zbúrať.

Niektorí starí Bytčania ho vinia z toho, že ju dal zbúrať. „Takéto vodné dielo, to nie je chodník v lese. Musí byť rovné, lebo každá zákruta predlžuje trať a je to strata na spáde vody. Navyše sa tu počítalo s tým, že tu budú plávať lode a tie potrebujú oblúk s polomerom 600 metrov. Ak by som pohol trasou kanálu pri kaplnke, musel by som pohnúť celou trasou v úseku 20 km na jednu aj druhú stranu, a to nebolo možné. A keby sa to aj podarilo, kaplnka by zostala za kanálom a hneď za ňou by bol ďalší svah, takže by stála v jame. Kto z Bytče by tam ešte chodil? Alebo by som posunul kanál za kaplnku, do svahu a musel by som vykopať niekoľko stotisíc kubíkov zeminy. Ako by som to komunistom vysvetľoval?“ pýta sa projektant.

Pavol Martinický dal v mieste, kde kaplnka stála, postaviť spomienkový múr a priviedol sem aj pôvodný prameň.

Preto nebolo iné východisko, ako nechať v platnosti pôvodný projekt. Postaral sa však o to, aby sa vytvoril priestor na jej neskoršie obnovenie.

„Ja som Bytčan a ako dieťa som ku kaplnke chodil. Slávili sa tam vianočné sviatky a konali sa púte. Som veriaci človek a v duši som plakal, že kaplnka musí preč. Povedal som si ale, že treba urobiť všetko pre to, aby v budúcnosti mohli kaplnku obnoviť. Nechal som preto na násyp prisypať dva metre hliny navyše, aby tam mohli rásť stromy, naprojektoval som tam kamenný múr a zachytil som prameň, aby bolo všetko pripravené na to, že sa tam raz kaplnka znova postaví. Bohužiaľ, ľudia mi nadávali, že som kaplnku zničil. Ľud tomu nerozumel.“

Rozhovor nám Pavol Martinický poskytol v roku 2014. Dnes už, bohužiaľ, nie je medzi nami. Jeho vízia sa však naplnila a kaplnka stojí opäť, len o niekoľko desiatok metrov bližšie k mestu, ako tá pôvodná.