Rukovačky, na ktoré po celé generácie všetci spomínali, bývali navonok veselé a bezstarostné. Ako uvádza historik kysuckého múzea PhDr. Marián Liščák PhD.: „Celá tzv. „regrutácia“ mala dve hlavné etapy. Prvou bola verbovačka – získavanie nových regrútov. Druhou bolo ich odvedenie do výberného miesta na lekársku prehliadku, poprípade dopravenie regrúta k príslušnému pluku. Prakticky všetci vojaci odvedení v panstvách na Kysuciach boli zaradení, na základe konskripčného systému z roku 1781, do plukov v Trenčíne, hlavne do 2. pešieho pluku a 8. husárskeho pluku.“

Okrem verbovačky sa podľa Liščáka v každej dedine robili popisy regrútov. „Túto úlohu chodil do dedín vykonávať niektorý zo stoličných úradníkov a zvyčajne mu asistoval vyššie postavený úradník panstva, napr. kasnár (mal na starosti obilné účty na panstve). Takto administratíva stolice a panstva získala obraz o množstve potencionálnych odvedencov a mohla tak stanoviť kvóty pre jednotlivé obce.“

Na Bystriciach ako uvádza historik „prebiehala verbovačka formou akejsi krčmovej hostiny. Cieľom bolo získať potrebný počet zverbovaných prostredníctvom alkoholu, jedla, muziky a sľubov, podľa ktorých ich takýto hojný život čakal aj pri vojsku. Zväčša prísažní alebo iní obecní sluhovia chodili po dedine a kopaniciach zháňať mládež na hostinu do miestnej krčmy, kde ich lákali na jedlo a alkohol zadarmo a nechýbala ani muzika. Napríklad v cholerovom roku 1831 hrali v marci regrútom v Novej Bystrici štyria muzikanti: Ján Kuric z Novej Bystrice, Štefan Paliarik, tretí muzikant bol z Harvelky a štvrtý Michal Krivý až z Terchovej. Získaním potrebného počtu regrútov pre cisárske vojsko práca obcí zďaleka nekončila. Novozískaných príslušníkov armády bolo potrebné bezpečne prepraviť na určené zberné miesto, ktorým býval často až ďaleký Trenčín.“

Ako vyzeral v minulosti na Kysuciach odchod mládencov na vojnu návštevníkom počas nedeľného programu priblížia členovia Folklórneho súboru Bystrica z Novej Bystrice.