Ako vznikla myšlienka založenia unikátneho bioparku?

„Park vznikol z iniciatívy pani Darinky Funtíkovej z OZ Malá Fatra a miestneho farára pána Róberta Krajčíka. Pri vzniku myšlienky sa jednalo prioritne o skrášlenie okolia unikátneho dreveného kostola v mestskej časti Trnové. Ja som bol oslovený ako krajinný architekt, ktorý mal zastrešovať projektové prípravy parku sv. Juraja v Trnovom.“

Ako dlho trvala výstavba nového parku a aké „technické úkony“ sa v rámci miestneho terénu vykonali pri výstavbe tohto parku?

„Výstavbu nového parku je treba rozložiť do niekoľkých fáz, a to projektová príprava v podobe komunitného plánovania s občanmi, následný workshop so študentmi krajinnej architektúry z SPU v Nitre. Na základe týchto podkladov sme vypracovali podrobnú projektovú dokumentáciu, podľa ktorej sme postupovali pri výstavbe. Ďalšou fázou bola revitalizácia trávnatej plochy pred kostolom. Až posledná fáza zahŕňala vytvorenie bioparku pri miestnej mokradi. Všetky vykonané fázy budovania miestneho parku sú vizitkou tisícov dobrovoľníckych hodín miestnych obyvateľov a dobrovoľníkov.

Výstavba parku trvá od roku 2017, posledná fáza trvala štyri mesiace. Bolo potrebné vykonať terénne úpravy, odstránenie veľkého množstva náletovej vegetácie a precízne vybudovanie chodníkov tak, aby výraznejšie neovplyvnili lokalitu.“

Na revitalizácii Parku svätého Juraja v Trnovom sa podľa krajinného architekta a projektanta bioparku, Mateja Jasenku podieľali od roku 2017 rôzne grantové schémy štátnych aj súkromných inštitúcií:

„Poslednú fázu bioparku najvýraznejšie podporili finančné prostriedky z Nórskych fondov v spolupráci s mestom Žilina,“ priblížil našej redakcii Jasenka.

„Stavebné práce v parku za približne stopäťdesiattisíc eur realizovalo mesto Žilina v rámci projektu Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy v meste Žilina podporeného v rámci Nórskych grantov 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,“ informoval hovorca mesta Žilina, Vladimír Miškovčík.

Na čo všetko môže návštevník naraziť pri prechádzke parkom? Koľko drevín a rastlín sa v priestoroch parku vysadilo?

„Návrh a následné riešenie realizácie parku sa v prvom rade snažilo pracovať s pôvodnou vegetáciou, ktorá tvorí kostru parku. Zároveň je v parku vysadených viacero vzrastlých drevín a krov, ktoré patria do pôvodnej vegetácie flóry tvrdého luhu. Ako napríklad Lipa malolistá, Dub letný, Brest hrabolistý a iné. Zaujímavosťou je, že po zmulčovaní náletových drevín, vyrástli počas výstavby parku v priestore mokrade pôvodné druhy kosatcov žltých. Najzaujímavejším prvkom nového verejného priestoru je drevený chodník, ktorý vedie ponad mokraď. Návštevník tak môže túto prírodnú časť vnímať zvnútra tohto zaujímavého biotopu.“

Park je v maximálnej možnej miere prispôsobený klimatickým zmenám – vďaka čomu sa park môže pochváliť statusom „unikátny“?

„Na výstavbu parku boli použité materiály z blízkeho okolia, čím má minimálnu uhlíkovú stopu. Taktiež treba podotknúť, že sa na výstavbu parku nepoužil žiaden plast, ani výrazný stavebný zásah, ktorý by environmentálne zaťažil riešený priestor. Park je riešený tak, aby následná údržba bola maximálne efektívna, čím sa znižuje uhlíková stopa údržby na minimum.“

Očakávate vysokú mieru návštevnosti? Myslíte, že do parku zavítajú nielen miestni obyvatelia, ale aj občania zo Žiliny a okolia?

„Pre projektanta a ľudí čo stoja za týmto projektom by návštevnosť a využívanie tohto priestoru na oddych a relax boli tou najväčšou odmenou, takže dúfam, že áno,“ uzavrel pre SP 21 krajinný architekt a projektant bioparku v Trnovom, Matej Jasenka.