„Každý deň sme o trochu starší. Raz v živote zistíme, že sa už nemôžeme počítať medzi najmladších, no napriek tomu nie je dôvod na smútok. Dožili sme sa pokojnej staroby a množstva času, môžeme pokojne spávať a žiť, ako sa nám páči,“ to je životná filozofia sympatického manželského páru Danky a Milana Schwendtovcov.

V láske a harmónii si manželia nažívajú už celé desaťročia a vážia si každý deň, každú chvíľu. „Mnoho mojich priateľov a známych zomrelo skôr ,ako si mohli naplno vychutnať čas zaslúženého odpočinku. My ostatní prežívame obdobie, keď veľa môžeme, ale málo musíme,“ hovorí Milan Schwendt a dodáva, že v jeho veku (85) je šťastím, keď človek netrpí bolesťou a má možnosť zbierať nové zážitky: „Našou úlohou je žiť v starobe tak spokojne, aby sme mohli byť príkladom pre mladých ľudí. Byť príjemný starý človek, to je umenie. Každé ráno cítim vďačnosť za každý nový okamžik, ktorý mi bol dopriaty. Nebudeme tu navždy. Čas v starobe nie je pomalý, je skôr bežiaci. Preto si môj čas vážim nadovšetko.“

Milan Schwendt sa narodil v Poprade, tam strávil svoje detstvo. „Mal som vtedy 12 či 13 rokov, keď sa mi podarilo preplávať asi 20 metrov v tečúcom prúde rieky Poprad. Bolo to len také živelné vyčíňanie malých šarvancov, ktorí sa pokúšali pomocou jednoduchej techniky napodobňujúcej psíka alebo žabku udržať sa na hladine,“ spomína Milan. V tom čase ešte kryté bazény neboli a už vôbec nie organizovaný výcvik pod vedením trénerov. A veru, niekedy to bol aj adrenalín. „Spomínam si, že raz som sa i topil. Počas gymnaziálnych rokov sme s partiou chlapcov, keď sme si zarobili nejaké koruny, chodili táboriť do bezprostrednej blízkosti nádherného plaveckého areálu. Tam sme okukávali plaveckú techniku od košických plavcov, ktorí tam chodili každoročne na sústredenia. A k slovu sa dostali aj skoky do vody, lebo vo Vyšných Ružbachoch bol i skokanský mostík, ktorý priťahoval náš mladícky záujem. Zvlášť sme sledovali známych lyžiarov bratov Krajňákovcov z Kežmarku,“ spomína plavec.

Pred rokmi sa jeho domovom stalo mesto Martin. To bolo v roku 1959, keď nastúpil na Strednú priemyselnú školu ako stredoškolský učiteľ po tom, čo ukončil štúdium na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave na fakulte spoločenských vied, odbor telesná výchova a slovenský jazyk. „Do Martina som sa dostal na umiestnenku ako čerstvý absolvent vysokej školy,“ spomína obľúbený učiteľ. No a práve v Martine stretol aj svoju veľkú lásku - dnes manželku Danku.

Po preteku OPBV Gymn. Vrútky.

Obaja manželia majú k športu blízko, či už sú to prechádzky, bicyklovanie, bežkovanie, či plávanie. Udržať sa vo výbornej kondícii im pomáha aj zdravá strava. Hoci sú v mnohých veciach rozdielni, spolu vytvárajú dokonalý celok a sú zohratá dvojica.

„Pokiaľ ide o spánok, som typ škovránka, preto chodím zavčasu spávať na rozdiel od manželky. Skôr ako vstanem, najprv sa trocha ponaťahujem, pokračujem v rannej toalete, do ktorej zahŕňam i každodenné sprchovanie nôh studenou vodou. Aby som nestratil kuchárske návyky, raňajky si pripravujem sám. Mojím ranným spoločníkom je slovenský rozhlas, zvlášť si nenechám ujsť pravidelné čítanie umeleckej literatúry. Už od rána si uvedomujem, že zavedené rituály mi pomáhajú lepšie zdolávať každodenný program dňa. Náš mozog chce predvídať, aby bol v istote, preto má tak rád režim a rutinu,“ opisuje svoje návyky Milan.

Prielom Hornádu.

V rámci denného režimu nemôže chýbať šport. A tak je to celé roky. K športu viedol aj svojich študentov. „Významným športovým sviatkom v Turci boli Turčianske hry, kde nemohli chýbať ani úspešní „priemyslováci“. Po školskej línii bežali súbežne Stredoškolské hry. Najmä družstvo hádzanárov žalo početné úspechy niekoľko rokov. K tomu treba pripočítať i nácviky a vystúpenia na celoštátnych spartakiádach.“

Od roku 1974 pôsobil na Gymnáziu vo Vrútkach. Aj tam sa významne podieľal na zvýšení kvality povinnej telesnej výchovy, a súčasne zabezpečoval i záujmový šport.

„Za najvýraznejší úspech pokladám prebojovanie sa športových gymnastiek na československé finále Stredoškolských hier a to dokonca päťkrát. Pokiaľ ide o atraktívnejšie aktivity, venoval som sa niekoľko rokov vodnej turistike, ktorá naplno zaujala mnohých študentov,“ spomína Milan Schwendt. A hoci prišli aj ťažké časy, nezlomného učiteľa na kolená rozhodne nezložili. „V čase takzvanej normalizácie, kedy som bol vylúčený z verejného života, som sa venoval záhradkárčeniu v záhradkárskej osade.“

Plávaniu však v ceste nestálo nič. A drží ho dodnes. Z Martina dochádza do susedného okresu. „Na žilinskej plavárni, kde pravidelne dochádzam a našiel som si tam i nových priateľov, mám možnosť sledovať plavcov, ktorí si s radosťou vychutnávajú svoje naplánované dĺžky. A sú to väčšinou staršie ročníky. Myslím, že tým jasne dokazujú svoju radosť z pohybu,“ hovorí Milan, ktorý na plávanie vždy využije každú príležitosť. Pre dobrý pocit, pre zdravie a tiež preto, aby nestratil kontakt s vodou. „Totiž, schopnosť technicky dobre plávať sa rýchlo stráca, pretože sa rýchlo vytráca najmä cit pre vodu. Aj tu platí, že iba pravidelne vykonávaná činnosť prináša výsledky. Pravda, pravidelnosť si nemožno zamieňať za pravidelnú nepravidelnosť. Ja svoj čas vypĺňam zmysluplne činnosťou, ktorá mi prináša nielen radosť a uspokojenie, ale uvedomujem si, že pohyb je skvelý najmä pre zdravie.“

Najradšej pláva v krytých bazénoch. Má na to svoje dôvody. „Celoročná prevádzka, a tým spoľahlivá dostupnosť, hygienické zabezpečenie s možnosťou sa osprchovať, podľa možnosti dávam prednosť krytým bazénom i z dôvodu ochrany pred slnkom a nie v poslednom rade je to i činnosť plavčíkov. Hoci vieme, že i najdôslednejšie hygienické opatrenia nedokážu úplne eliminovať niektoré patogény, spoliehať sa musíme i na vlastnú imunitu.“

Milan Schwendt hovorí, že plávanie je vhodné pre každého a v každom veku a prináša obrovské benefity. „V prvom rade musíme poznať svoj zdravotný stav. Okrem všeobecne známych zdravotných skutočností je to i ďalší rad najmä psychologických prínosov: pocit užitočne stráveného času, pocit spokojnosti, emócie radosti, prejavy priateľstva. Ja napríklad neľutujem čas strávený dochádzkou z Martina do Žiliny, pretože mojou veľkou motiváciou je pocit, ktorý bude nasledovať po úspešnom zdolaní tréningu,“ hovorí Milan a dodáva, že dôležitá je pohoda a rodinné zázemie. „Som veľmi vďačný mojej žene za všetko, čo robí pre mňa, pretože bez jej bezhraničnej lásky, starostlivosti a pomoci by som nedosiahol to, čo som dosiahol,“ hovorí s láskou o manželke Danke.

O tom, že by niekedy plával súťažne nikdy neuvažoval. „Nikdy mi nenapadlo, že si raz zmeriam sily s inými plavcami na oficiálnych pretekoch. V plaveckom športe okrem techniky dôležitú úlohu zohráva i celková zdatnosť, nielen fyzická, ale i psychická. K mojej pretekárskej „kariére“ viedla určitá náhodná predohra,“ smeje sa Milan Schwendt, keď opisuje deň „dé“ na vrútockom kúpalisku. „Tam si ma všimol bývalý československý reprezentant a tréner Brani Hakel, ktorý sa ma opýtal, či by som po určitom zdokonaľovacom tréningu neskúsil pretekať. A tak slovo dalo slovo a po určitom čase som sa ocitol spolu s mojou manželkou v rýchliku smerujúcom do Košíc na Majstrovstvá Slovenska masters.“ Dnes preteká v poslednej vekovej kategórii 85-89. Kým vlani pretekal iba s jediným, o rok mladším plavcom, na ostatnej súťaži už bol vo svojej kategórii sám.

Šamorín.

Aktívny dôchodca okrem každodenného športovania sleduje aj problematiku fungovania organizmu vo vyššom veku a dokonca je absolventom Univerzity tretieho veku pri Lekárskej fakulte v Martine. Rád debatuje aj so svojou dcérou Elenkou, ktorá žije a pracuje v Bratislave. A ako inak, spolu aj športujú. „Pracuje v Úrade verejného zdravotníctva SR ako chemická inžinierka. Podľa možnosti sa stretávame najmä pri športových aktivitách. V zime na bežkách na Štrbskom plese a na jar a na jeseň v Aquaparku Poprad.“

Milan Schwendt kladie na prvé miesto zdravie. „O to sa musíme vo vlastnom záujme starať. Lekári sa môžu na našom zdraví podieľať približne 20 percentami, zvyšok je v našich rukách. Na dôchodkový vek musíme myslieť oveľa skôr a dobre sa naň pripraviť . Čo bude ďalej ukáže budúcnosť... Mojím a naším plánom do budúcnosti je pokračovať v zabehanom trende,“ uzatvára rozprávanie Milan Schwendt.

Čilistov.

Javorná.

Na bežkách. Štrbské pleso.

Stretnutie 4.A po 50. rokoch I. Mráz.