Na deti sa ich rodičia veľmi tešili a všetko bolo v poriadku. Príchod dvojičiek s radosťou očakávali. Do pôrodu už zostával posledný mesiac, keď sa tehotenstvo začalo komplikovať. „Bol nutný cisársky rez, aby bolo všetko v poriadku. Ako sa hovorí, chlapci sa narodili o 5 minút dvanásť,“ spomína na obdobie spred pätnástich rokov otec Michal Mlynček. Jeden z chlapcov ale bol na tom veľmi zle a bez rýchlej pomoci lekárov, by neprežil. „Mirkovi museli pomôcť lekári, aby sa nadýchol. V tomto musím oceniť vysokú profesionalitu neonatolgického oddelenia martinskej nemocnice,“ dodáva vďačný otec. Pri pohľade na malé bezbranné klbko zdravotníkom vtedy ani na um nezišlo, že práve zachránili život budúcemu úspešnému zápasníkovi MMA.

Život rodinku postavil pred hotovú vec a zo dňa na deň začali bojovať. „Na takéto situácie sa nedá nijak pripraviť a obavy sú u každého človeka, aj keď sa všetko javí ako ideálne. U nás to bolo znásobené, nakoľko Mirko už mal slabé ozvy na ultrazvuku, tak o to väčší bol aj strach, ako všetko dopadne. Chlapci strávili prvý mesiac života v nemocnici, kde sa o nich naozaj s veľkou profesionalitou starali doktori a sestry, za čo sme im veľmi vďační,“ dodáva otec.

Po mesiaci oboch chlapcov pustili domov, no Mirko stále nebol z najhoršieho von. Slová lekárov znejú rodičom v hlavách dodnes. „Vypočuli sme si strašné vety od lekárov. Týkali sa Mirka. Neistá prognóza do ďalšieho vývoja v dôsledku predčasného pôrodu a popôrodných komplikácií. Lekári sú profesionáli a menujú veci tak, ako sú a pre rodiča sa to ťažko počúva,“ spomína otec Michal na ťažké chvíle.

Začalo sa obdobie vyšetrení u špecialistov. Kým Matej bol zdravé a silné bábätko, jeho brat Mirko od narodenia tvrdo bojuje. „S Mirkom sme začali cvičiť Vojtovou metódou, ktorá sa mne, ako otcovi, zdala príliš drastická, ale spätne musím uznať, že Mirkovi veľmi pomohla sa rozhýbať a už v tom veku sa prejavil ako veľký bojovník a jeho pokrok bol očividný. Maťko bol takpovediac tabuľkové dieťa a jeho štart do života bol jednoduchší,“ opisuje otec.

Hoci sú si chlapci veľmi blízki, typický „dvojičkovský“ vzťah medzi nimi nie je. „Nie je to tak, že by sa rovnako obliekali, nemohli byť bez seba, alebo mali úplne rovnaké záujmy a kamarátov, napriek tomu je medzi nimi silné puto, ktoré si oni asi ani až tak neuvedomujú, ale ja, ako rodič to vidím,“ opisuje otec a dodáva, že Matej svojmu bratovi veľmi pomáha už od narodenia. „Vznikalo to už od batoliat, keď Maťko začal kolenačkovať a Mirko sa snažil napodobňovať brata a rovnako ako aj pri chodení. Maťko bol v tomto motiváciou pre Mirka a už tu vznikal ich pekný vzťah, ktorý trvá dodnes. Aj teraz keď sú „puberťáci“ a majú nárok na svoje nálady, tak sa navzájom podporujú, pri športovaní je medzi nimi zdravá súťaživosť a už teraz sa navzájom motivujú.“

To, že budú mať chlapci blízko k športu, bolo už dopredu jasné. „Ja som športovo založený a od malička môj život sprevádza šport. Ako chlapec som začínal s atletikou pod vedením Pavla Slouku, pokračoval som spoločenskými tancami u Alenky Pisárikovej. V dospelosti som prešiel na úplne iný typ športu a to kulturistiku pod vedením pána Svetozára Pavlíka a posledných osem rokov sa venujem brazílskemu jiu-jitsu, v klube Miroslava Ševčíka. Všetky tieto športy som robil, alebo stále robím, aj súťažne. Popritom mám veľmi rád turistiku a objavil som aj čaro dogtrekkingu, čo je beh v prírode so psom,“ opisuje aktívny Michal.

Od narodenia obidvoch synov rodičia viedli k športu a na prvé tréningy chodili už ako trojroční. „Začalo to tréningami gymnastiky a od štyroch rokoch prešli na pohybovú prípravu. A potom na brazílske jiu-jitsu. To už bolo v martinskom SAI klube. Šport vás naučí cieľavedomosti, zodpovednosti, disciplíne, v neposlednom rade vyplní voľný čas, človek spozná množstvo ľudí, precestuje veľa miest, je vynikajúci ako psychohygiena,“ opisuje Michal a hovorí, že v Mirkovom živote nastal obrovský posun práve vďaka hravému športovaniu. „Mirkovi už na začiatku života veľmi pomohol, v rámci hry sa Mirko aj naučil chodiť, keď sa snažil dobehnúť Maťka. Vďaka športu sa mu zlepšila koordinácia pohybu a aj ostatné zdravotné benefity sú nenahraditeľné žiadnou inou aktivitou.“

Mirko od malička inklinoval k zápaseniu a v rámci klubu začal trénovať aj thajský box. No chcel viac. „Tam už si osvojoval aj zápasenie v postoji s údermi a kopmi. S týmto zanietením nebol v klube sám a trénera uprosili, aby začal s nimi robiť aj MMA a tak tieto dva športy zlúčili do komplexného zápasenia v MMA. Teraz už úspešne zápasí v Slovenskej amatérskej lige, pod federáciou MAMMAL, Mareka Herdu,“ objasňuje otec Mirkove začiatky v MMA.

Do športu chlapcov nikdy tlačiť nemuseli. Je to jednoducho ich životný štýl. „Skôr je to opačne a občas som to ja, kto im povie, že tréning by bolo dobre vynechať, či už kvôli škole, alebo nevyhnutnej regenerácii pre ich ďalší zdravý vývin,“ smeje sa otec, ktorý má so synmi výborný vzťah. „Aj cez šport máme spolu jedinečný otcovsko-priateľský vzťah, pretože robíme všetci traja spolu rovnaký šport, spolu trénujeme a tešíme sa z úspechov, keď sa podaria. Rovnako je to aj pri iných aktivitách, keď ideme spolu na hory, bicykle, alebo v lete na paddleboardy.“

Dnes Matej a Mirko zbierajú úspechy všade, kam prídu. No začiatky jednoduché neboli. Pevná vôľa a športové srdcia im ale nechýbajú. „Keď boli malí, po necelých 2 rokoch trénovania, keď už prešli z pohybovej prípravy aj k prvým tréningom brazílskeho jiu-jitsu, vyskúšali svoju prvú súťaž, na ktorej hneď prvé zápasy prehrali,“ spomína otec. Chlapci si aj poplakali, no prehra ich nakopla. „Našťastie, sa v nich ukázalo športové srdce a po slzách z neúspechu neprestali s trénovaním, ale pokračovali poctivo ďalej. Ďalšie preteky už vyhrali a v tomto trende úspešne pokračujú a na Slovensku doteraz vo svojej kategórii nenašli premožiteľov. Veľa pretekov absolvujú aj v Poľsku a Česku, kde vždy patria medzi top zápasníkov s medailovými umiestneniami,“ opisuje hrdý otec.

Na svojom konte dnes má Matej Mlynček napríklad 2. miesto v jiu-jitsu na Majstrovstvách Európy v Írskom Dubline federácie IBJJF (GI), 3 krát sa stal šampiónom federácie NAGA (GI aj NO-GI) na pretekoch v Nemecku a Holandsku, získal 2. miesto na majstrovstvách Poľska federácie ADCC (NO-GI) a je majstrom Slovenska pod pravidlami JJIF (GI aj No-GI). Matej popri jiu-jitsu hráva súťažne aj futbal a patrí medzi najlepších hráčov. Jeho tím v tomto roku získal prvé miesto v kategórii starších žiakov U15 Turčianskeho futbalového zväzu, Matej hrá za obec Sučany.

Za úspechmi svojho brata nezaostáva ani Miroslav Mlynček. Jeho najväčším úspechom, po majstrovskom titule v Slovenskej MMA lige vo federácií MAMMAL, je umiestnenie v Bulharskej Sofii, na amatérskych Majstrovstvách sveta MMA vo federácií IMMAF, kde ako historicky prvý Slovák získal 3. miesto pre Slovenskú republiku. Na svojom konte však má množstvo medailových úspechov zo slovenských, aj medzinárodných pretekov v brazílskom jiu-jitsu. Medzi najvýznamnejšie patria Majster Slovenska pod pravidlami JJIF (GI aj NO-GI), 3. miesto na Majstrovstvách Európy v Írskom Dubline federácie IBJJF (GI), 2 x druhé a raz 3. miesto NAGA (GI aj NO-GI) na pretekoch v Nemecku a Holandsku, a je aj víťazom Poľského pohára federácie ADCC (NO-GI).

„Samozrejme, ako rodič som na synov veľmi hrdý a majú u mňa veľkú podporu. Som rád, že majú vyplnený voľný čas aktivitami, ktoré ich bavia a bonusom je, že sú aj veľmi úspešní. Pohármi aj medailami už máme zaplnenú jednu stenu, tak v najbližšej dobe budeme musieť dorobiť ďalšie police,“ hovorí otec.

Ak by sa ale niekomu zdalo, že chlapci iba športujú, nie je to tak. Čas si vedia zorganizovať a zostáva im aj na iné aktivity. „Vo voľnom čase, keď nie som na tréningu, tak rád čítam knihy, alebo pred mesiacom som sa začal učiť hrať na klavír. Samozrejme, ako asi každý si aj raz za čas zahrám hry na Xboxe. Už to je ale menej, skôr keď som bol mladší. Vonku s kamarátmi moc nechodím, na môj vek to je asi nezvyčajné, ale nejak mi to zatiaľ nechýba. Prednedávnom som bol s otcom skúsiť dogtrekking na pretekoch a ten sa mi veľmi zapáčil. Išiel som si to len vyskúšať, zabehnúť bez registrácie a na to, že moc nebehávam, tak som bol celkom spokojný, lebo podľa výsledného času by som v kategórii medzi mužmi bol 7. Bol som šťastný, že som predbehol otca o 26 minút,“ smeje sa Mirko Mlynček.

„Cez týždeň nemám moc voľného času, lebo každý deň mám tréning jiu-jitsu, alebo futbalu. Zvyšok času väčšinou venujem učeniu a večer po tréningu rád pozerám seriály, alebo futbal. Cez víkendy, keď nemám turnaj v jiu-jitsu, ani zápas vo futbale, tak chodím von s kamarátmi, alebo s rodinou,“ opisuje svoje aktivity Matej Mlynček.

Aj oni, tak ako iní chalani v ich veku, majú svoje sny a plány. „Určite by som chcel byť úspešný v tom, čo robím a čo ma baví. Ak všetko vyjde podľa mojich snov a plánov, tak by som chcel byť profesionálnym zápasníkom a hrdo reprezentovať svoju krajinu. Baví ma aj programovanie, tak ak by mi nevyšla profesionálna kariéra, na šport určite nezavrhnem, ale venoval by som sa asi práci okolo programovania zariadení,“ prezrádza svoje sny Mirko a brat Matej sa k nemu pridáva: „Neviem ešte úplne presne, ako bude vyzerať moja budúcnosť, ale kariéra futbalistu by sa mi páčila. Určite by som chcel robiť aj jiu-jitsu, ale profesionálne asi nie. Ako menšiemu sa mi páčila práca doktora, tak ktovie, možno by som vyskúšal aj štúdium medicíny.“

Akýmkoľvek smerom sa ich život a kariéra pohnú, s podporou svojej rodiny vždy môžu počítať. A to je najviac. „V prvom rade sa snažím vytvoriť deťom čo najlepšie podmienky, aby sa mohli rozvíjať po intelektuálnej a aj športovej stránke. Nech sa už rozhodnú pre čokoľvek, určite podporu budú mať. Hlavne chcem, aby z nich vyrástli úspešní chlapi pripravení na život. Keď sa im podarí živiť sa tým, čo ich baví a čo majú vysnívané, bude to skvelé. V každom prípade, už teraz som na nich veľmi hrdý, ako aj celá naša rodina a známi,“ uzatvára rozprávanie otec Michal Mlynček.

Podľa očakávaní sa Mirko Mlynček stal koncom júna víťazom amatérskej ligy MMA Mammal - Slovenský zväz MMA. Na titulový zápas sa síce nenašiel súper v jeho kategórii, no to pre úspešného zápasníka nebolo žiadnou prekážkou. Mirko zobral zápas s o 13 kilogramov ťažším súperom a aj toho zvládol ukončiť na RNC a stal sa tak majstrom Slovenska do 73 kilogramov.