Jozef Kafrík má iba 25 rokov, jeho manželka Oľga o dva viac. Spoločne vychovávajú dve deti. Syn má 3 roky a dcérka jeden. Jozef od detstva trpí psychickými problémami, no u lekára nikdy nebol. Myslí si, že vie čítať myšlienky, že ho chce každý zničiť, že sú všetci proti nemu, že ho chcú otráviť a často máva aj halucinácie. Pre tieto problémy má problém nájsť si dlhodobú prácu.

V jeden večer si doma sadá za stôl, berie papier a píše list. Nazýva ho "neutrón Židom" a vysvetľuje v ňom svoje budúce konanie. Zarážajúce slová, ktoré opisujú, čo sa chystá urobiť, však vyšinutý muž považuje za spravodlivú odplatu zákernej spoločnosti.

V liste popisuje, že v najbližších dňoch zabije presne toľko ľudí, koľko majú dokopy rokov on, jeho manželka a ich dve deti. Chystá smrť pre 56 ľudí. Ako prví majú prísť na rad strýko, švagrova mama, farár a náhodný cudzinec. Inej cesty, podľa Kafríka, niet: strýko preto, že ho posielal k lekárovi, švagrova mama preto, že sa počas hádky zastala svojho syna, farár preto, že si Jozef myslí, že naňho donáša nepriateľom a náhodný cudzinec preto, aby si prípad všimli aj médiá v zahraničí.

Je krásny júlový deň roku 1983. U Jozefa Kafríka v kuchyni sedí za stolom návšteva. Na obed pozval svojho strýka. Keď si Kafrík na chvíľu odbehne, strýko nalieha na jeho manželku, aby sa dal Jozef konečne vyšetriť. Keď sa vráti, dohovára aj jemu. V tej chvíli nikto netuší, že strýko má pred sebou posledné minúty života. Kafrík zrazu vyťahuje zbraň a svojho strýka strelou z revolvera chladnokrvne zasiahne priamo do hlavy. Hneď potom vybehne na cestu. Z auta, ktoré tam stojí, vyhadzuje šoféra a sadá za volant. Všetko sa to zomelie veľmi rýchlo.

Po chvíli je už v susednej obci a ukradnuté auto parkuje pred farou. Farár je práve vonku. S Jozefom sa pozdraví a odchádza. No v tom ho Kafrík strelou zo zbrane triafa do hlavy. Bezcitný vrah sadá opäť za volant a presúva sa k domu mamy svojho švagra. Pani je práve vonku. Aj do nej Jozef strieľa.

Autom sa presúva na odpočívadlo, kde číha na svoju štvrtú obeť: náhodného cudzinca. Po chvíli prichádza rumunský kamión. Keď zaparkuje, Kafrík sa šoférovi rýchlo natlačí do kabíny a priamo v nej muža zastrelí.

Po ohavných činoch sa dva dni skrýva v lesoch, no napokon ho nájdu policajti pri Hlohovci. Je práve 27. júl 1983. Nasleduje vyšetrovanie a Kafrík končí v ochrannej psychiatrickej liečbe. Jeho duševný stav vyhodnotili znalci ako veľmi vážny a v čase spáchania vrážd nebol trestne zodpovedný.

Tu by sa ohavný príbeh mohol skončiť, no má pokračovanie.

Niekoľkonásobný vrah sa po 16 rokoch v liečebni dostáva von. Je august 2008, keď Kafrík vyhadzuje do vzduchu vlastný dom. Vo chvíli výbuchu je v ňom ale jeho manželka Oľga. Na následky explózie priamo na mieste zomiera.

Jozef Kafrík sa opäť ocitá v rukách policajtov. Opäť sa rozbieha vyšetrovanie a nanovo aj skúmanie jeho duševného zdravia. Tentoraz sa už trestu nevyhne.

Kafrík vyrastal v Žilinskom okrese. Žil s rodičmi a bratom. Jeho matka trpela duševnou poruchou a z domu takmer nevychádzala. Pre jej stavy trpela celá rodina. Myslela si, že všetci sú ich nepriateľmi, že im chce každý ublížiť... Že vám je to povedomé? Áno, jej syn Jozef, žiaľ, duševné poruchy zdedil po matke a rokmi ich v ňom ešte aj upevňovala. Niekedy šialene strihala všetky rodinné dokumenty, inokedy pálila všetko čierne oblečenie. To aby sa zbavila zla, ktoré na rodinu číha. Napokon skončila v ústave. Na otcovo naliehanie ale Kafrík dostal matku z liečebne von a spolu s ňou zobral aj všetky dokumenty týkajúce sa jej stavu.

Niekoľko týždňov na to sa ale rodičia bez slova sťahujú na neznáme miesto. Jozefovi trvá nejaký čas, kým sa mu podarí ich vypátrať a z návštevy syna veru nadšení nie sú. Práve vtedy nastáva zlom a Kafrík nadobúda presvedčenie, že má nadprirodzené schopnosti. Jeho stav sa zhoršuje, trápi ho strach z ľudí, až sa uchýli k vraždám. Tie plánuje za kuchynským stolom....

Jeho posledný prípad rieši Okresný súd v Trnave. Tentoraz znalecké posudky hovoria o tom, že v čase, keď vyhodil dom do vzduchu, bol plne zodpovedný za svoje konanie. Na súd však prichádza v dobrej nálade a na tele má tabuľky s nápismi: „necíti vinu“ a „nádej“. Tá ale zomrela jeho rukou, spolu s jeho manželkou Oľgou.

Za jeho konanie súd vymeral Jozefovi Kafríkovi 22 rokov za mrežami.