Publikácia ponúka čitateľovi pohľad na slovenský, ale aj medzinárodný film za uplynulých 30 rokov. "So všetkým, čo k tomuto filmu patrí. Boli to slávne časy, ale aj pády a obdobia, keď sa nenakrúcalo. To všetko je v knižke prítomné. A Jožko Mičo to zachytil spôsobom sebe vlastným, lebo je dobrý rozprávač a citlivý pozorovateľ. Kniha má aj literárnu hodnotu, lebo Jožkove príbehy a jeho spomienky majú aj literárny charakter. Čiže je to kombinácia faktografie s literatúrou," povedal editor knihy a dramaturg pondelkového podujatia Peter Cabadaj.

"Jožko Mičo má veľké srdce. To je v umení skoro to najdôležitejšie, lebo umenie pracuje s emóciami. Je nesmierne empatický a citlivý. A je to kolega, na ktorého sa môžete spoľahnúť. Knižku píše veľmi pútavo a ťažko sa od nej budete odtŕhať. Je úprimný, nesnaží sa zastierať sympatie alebo nesympatie. A tá úprimnosť je odzbrojujúca," podotkla Čengel Solčanská.

O zostavení knihy uvažoval Mičo už dlhšie a pomohlo mu aj obdobie pandémie nového koronavírusu. "Pustil som sa do toho. Predsa len sa podarila nie úplne každodenná vec. Aby chlapčisko z Terchovej robilo s najväčšími hviezdami Hollywoodu. Ale v prvom rade som chcel pre ďalšie generácie zachovať, že v Terchovej žili ľudia, ktorí tvorili so známymi osobnosťami. A som veľmi rád, že v poslednej kapitole sa hovorí o všetkých filmoch, ktoré sa v Terchovej nakrútili," podotkol.

Terchovú považuje Mičo za slovenský Hollywood, pretože ponúka množstvo lokalít, na ktorých sa kamera môže otočiť o 360 stupňov a nenájde prvky modernej doby. "Naozaj ohúriť dokáže lokalita nad Kýčerou. Ponúka Malú Fatru úplne na dlani. Spomeniem, že sme robili film o Božene Němcovej. Keď bola kamera otočená na Malú Fatru, dej sa odohrával v horách na Slovensku. A keď sme otočili kameru z druhej strany na tom istom políčku, už sa odohrával na Morave. Takéto fascinujúce možnosti má Terchová," dodal.

Podujatie bolo súčasťou 33. ročníka Cyrilometodských dní v Terchovej.