S veľkou pravdepodobnosťou píšeme preto, že hoci bývame od Belej na skok, o Troch krížoch sme nikdy nepočuli a nebyť google máp, pravdepodobne by sme ich ani nikdy neobjavili. A keďže vám chceme ukázať práve miesta, o ktorých sa takmer nevie, rozhodli sme sa Tri kríže vyhľadať na vlastnú päsť, hoci k nim nevedú žiadne značené turistické chodníky.

Na druhý pokus

Tri kríže sme v priebehu pol roka navštívili dvakrát. Dôvod je možno menej prozaický, akoby ste očakávali. Áno, je tu naozaj krásne a neváhali by sme tu chodiť hoc aj každý deň. Avšak príčinou našej druhej, pomerne skorej návštevy bol fakt, že na prvý pokus sme ku krížom takmer netrafili, lebo sme sa vydali komplikovanejšou trasou. A nejeden raz sme skoro zablúdili.

Po prvej návšteve sme však už boli múdrejší, vedeli sme lepšie lokalizovať miesto a keďže sme v tejto doline skoro ako doma, našli sme lepší východiskový bod, odkiaľ sme sa ku krížom dostali poľahky, ani nie za 20 minút. A práve túto trasu by sme vám radi v našom článku predstavili.

Prícestná kaplnka

Začíname teda pri hlavnej ceste v smere zo Žiliny na Terchovú, približne kilometer od vstupu do obce Belá. Východiskový bod je prícestná kaplnka, ktorá sa nachádza priamo pri ceste II/583 po pravej strane a pri ktorej rastú dva mohutné stromy. Pri kaplnke odbáčame autom doprava, dá sa tu parkovať.

Od kaplnky sa smerom nahor vinie poľná cesta. Keďže sme po poslednej návšteve ostrieľanejší, pozeráme dohora na kopce a hľadáme vysokú brezu, pod ktorou sa skrývajú málo známe Tri kríže. Pokračujeme po ceste nahor a pri najbližšej križovatke pokračujeme vpravo, kde nás chodník vyvedie na rozľahlú lúku.

Pokračujeme po vychodenom chodníku, ktorý sem - tam, podľa nezameniteľných stôp, pobrázdi auto. Stúpame nahor, cieľ našej cesty sa nachádza naľavo. Stále pohľadom zabiehame k vysokej breze. Keďže jar vrcholí a príroda je naplno prebudená k životu, výhľad na tri kríže znemožňuje rozbujnená, rozkvitnutá zeleň.

Dobre ukryté

Keď sa po lúke dostaneme až na horizont a zrazu sa pred nami otvorí výhľad do malofatranských dolín a úbočí, vydávame sa cestou naľavo. Kríže sa nachádzajú už len pár metrov nad nami, avšak stále ich pre bohaté koruny stromov nevidíme.

Náš cieľ je na dosah. Stúpame po lúčnom chodníku a pohľadom hypnotizujeme vysokú brezu, náš orientačný bod. Ako sa blížime ku skupinke stromov, pred nami sa vynára malé návršie. Stúpame vychodeným chodníkom hore na kopček a už ich vidíme. Tri drevené kríže obohnané nízkym plotom a pred nimi drevená lavička ako stvorená na duchovné rozjímanie.

Je tu naozaj nádherné. Miesto, kde kríže stoja, je pred náhodnými okoloidúcimi ukryté v skupinke stromov, a preto, ak o krížoch neviete, nemusíte si ich vôbec všimnúť. Pri krížoch sa nachádzajú svietniky a kahance, niekto tu bol pred nami – horí sviečka. Keďže sme na vyvýšenom mieste, vidíme doďaleka.

Križovatka ciest

Obzeráme sa dookola, od krížov vedie až niekoľko chodníkov rôznymi smermi. Počas našej prvej návštevy sme ku krížom kráčali od cyklotrasy, ktorá prepája Belú a Dolnú Tižinu. Čiže ak by ste sa chceli vydať ďalej inou trasou, je možné, že sa dostanete buď na konečnú Belej, odkiaľ vedú chodníky ku známym Belským skalám, alebo k Belským vodopádom či do susediacej Dolnej Tižiny. My sme sa radšej vrátili po overenej ceste späť k autu.

Ako sme sa dozvedeli od miestnych ľudí, kríže tu postavil jeden z obyvateľov Belej pred približne dvoma desiatkami rokov. Kríže radi navštevujú hlavne dedinčania, ktorí tu hľadajú pokoj a priestor na modlitbu. My tento výlet môžeme len vrelo odporúčať. Ukončili sme ho v miestnej zmrzlinárni, kde vraj robia najlepšiu zmrzlinu široko - ďaleko.