„Cestovala som vlakom, všetko bolo ako inokedy. Prešli sme Varín, no po chvíli sa vo vlaku zhasli svetlá, vypla sa elektrina, nešla klimatizácia, ani informačné tabule a vlak sa zastavil,“ opisuje Evka cestu.

Všetci pasažieri však boli pokojní, veď porucha sa môže pritrafiť. Sprievodkyňa ich informovala o tom, že sa ju snažia odstrániť. To sa však ani po dlhšej chvíli nepodarilo. „Po čase prišla opäť a povedala nám, že z Vrútok vyšlú mašinu, ktorá sa k nám pripojí a potiahne nás.“ Všetci teda trpezlivo čakali. „Nedali sa otvoriť dvere, nemohli sme ísť na toaletu,“ opisuje Evka a dodáva, že napriek komplikáciám boli všetci kľudní. „Vo vlaku bola taká príjemná atmosféra. Počula som, ako všetci telefonujú domov, svojim blízkym, že budú meškať, niektorí sa pýtali sprievodkyne, či stihnú prípoj. Ja som cestovala s kamarátkou, sedeli sme oproti sebe. Preberali sme plány na víkend, ešte som jej hovorila, že ja mám smolu na toto, že vlak mi vždy mešká, alebo niekde dlho stojíme a že som rada, že sa nezastavil v tuneli, to by sme zostali v úplnej tme. To som srandovala, že to by bola panika,“ rozpráva Evka.

Zrazu pocítili silný náraz. Evka sedela čelom k Žiline. „Ten náraz trval niekoľko sekúnd a mňa vyhodilo zo sedačky, hodilo ma to dopredu, moja kamarátka si udrela brucho o stolík pod oknom. Nastalo absolútne ticho,“ opisuje Evka. To trvalo iba krátko a po ňom prišlo peklo. „Zrazu začali ľudia kričať, plakať, stonať od bolesti. Počula som výkriky volania o pomoc, ľudia krvácali, volali „bolí ma brucho“, „bolí ma ruka“, „bolí ma chrbát.“ Boli po zemi, na sedadlách, ležali v uličkách, aj medzi sedadlami, všade boli porozhadzované veci, bol to príšerný pohľad a vlakom sa ozýval vzlyk zranených,“ opisuje Evka beznádej, ktorú cítila v tej chvíli.

Ona bola ako tak v poriadku, no jej kamarátka mala silné bolesti brucha. „Držala sa za brucho. Mala strašné bolesti. Bola som celý čas pri nej, bála som sa o ňu. Snažila som ju udržať pri vedomí. Volala som domov mamine, priateľovi, aj kamarátkinmu manželovi. Až po chvíli nám došlo, čo sa vlastne stalo, no verila som, že o nás vedia a pomoc je na ceste. Pocity strašné, bez vody, veľa zranených,“ opisuje Evka, ktorá sa celý čas snažila so zranenou kamarátkou komunikovať. „Bolo to doslova, ako z nejakého filmu.“

Po chvíli prišla úľava. „Začula som zvuky sirén, videla som do vagóna vchádzať hasičov. Vtedy som si uvedomila, že sme zachránení.“ Behom chvíle už bol vlak plný záchranárov. „Každého sa vypytovali, ako sa cítime, čo nás bolí, opáskovali nás. Ja som bola v poriadku, ale kamarátka bola zranená. Bolo mi jasné, že nás rozdelia, že ju musia zobrať do nemocnice.“

Záchranári im pomohli vystúpiť z vlaku. „Tá pomoc bola veľmi koordinovaná, už od začiatku, každý vedel presne čo má robiť. Najviac zranených ľudí vynášali na nosidlách, hneď ich brali sanitky, aj vrtuľník, my, čo sme boli v poriadku, sme mali pristavený autobus.“

Evkina rodina sledovala zábery z havárie vlaku a rušňa v televízii, čítali správy na sociálnych sieťach a tuhla im krv v žilách. Vydýchli si, až keď ju objali a videli, že je v poriadku.

Domov sa dostala až neskoro večer, hoci šťastná, že je v poriadku, no plná strachu o kamarátku. „Nespala som vôbec. Celú noc som myslela na kamarátku a všetko som mala stále pred očami. Ešte v noci ju operovali, má zlomené dve rebrá.“

Na ten deň nikdy nezabudne. „Bol to môj najhorší zážitok v živote, nikdy by som nepredpokladala, že sa niečo takéto môže udiať práve mne. Hlavne vždy som považovala vlak za relatívne bezpečný, do práce dochádzam denne vlakom, je to praktické pre mňa,“ hovorí Evka.

V sobotu musela Evka po prebdenej noci pozbierať všetky sily, pretože ju v Žiline čakali pracovné povinnosti. Vlakom ale necestovala. „Išla som autom. Asi som chcela byť chvíľu sama a chcela som sa nejako vnútorne ochrániť od opätovných zlých pocitov a myšlienok, ktoré by ma vo vlaku určite prepadli. Mám pocit, že som sa druhýkrát narodila. Bol to hrozný zážitok. Nikomu to neprajem zažiť. Toto sú chvíle, kedy si človek veľmi uvedomí, ako sa v jednej chvíli môže zmeniť úplne všetko. Ďakujem všetkým strážnym anjelom, že pri mne stáli,“ uzatvára rozprávanie Evka.