Tridsaťšesťročný výtvarník Lukáš Priečko pochádza z Kysuckého Nového Mesta a momentálne žije v Žiline, no sem-tam si pracovne odbehne aj do Viedne. Svoju prvú výstavu s názvom Naozaj realizuje v novootvorenej žilinskej galérii Tri steny. Lukášove obrazy si môžu návštevníci prísť pozrieť do stredy 18. mája 2022 do 19:00 hodiny.

V našom rozhovore nám mladý výtvarník prezradil, že pôvodne chcel byť dizajnér alebo architekt. „Dostal som sa na Technickú univerzitu vo Zvolene, kde som vyštudoval odbor dizajn nábytku. Na univerzite som sa zapojil aj do prestížnej medzinárodnej dizajnérskej súťaže International Design Award v roku 2009, ktorú sa mi podarilo vyhrať s mojim návrhom interaktívneho kresla Transformachair. Súťaž bola zameraná na návrhy futuristického nábytku, vôbec v nej nešlo o nejaké technické riešenia, a myslím si, že som ju aj vyhral práve pre svoje schopnosti, ako som ten návrh dokázal nakresliť, pretože tam bola možnosť vyjadriť sa len na dvoch posteroch. Odjakživa ma na dizajne viac zaujímala kresba a umelecká časť,“ uviedol talentovaný výtvarník, rodák z Kysuckého Nového Mesta, ktorý so svojím štúdiom pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vyštudoval priemyselný dizajn.

„Tam som si uvedomil, že nie som moc dobrý v tom, napĺňať niekoho očakávania v takej umeleckej sfére, skôr ma zaujímalo viac to, čo sa páči mne a tým by som sa chcel aj prezentovať. Takto som sa dostal k maľbe, ktorá je naozaj iba o mne. Nesnažím sa svojimi obrazmi niekoho očariť alebo ohúriť, skrátka maľujem to, čo sa mne páči, to, čo ja chcem sprostredkovať. Za posledné štyri roky mám takú prácu, ktorá mi dovoľuje využívať homeoffice, takže mám dostatok času sa v kresbe a maľbe zdokonaľovať a stále som schopný sa uživiť, takže nemusím byť odkázaný na umenie, s ktorým to je v súčasnej dobe veľmi náročné,“ ozrejmil výtvarník Lukáš Priečko.

Prebiehajúca výstava v žilinskej galérii Tri steny s názvom Naozaj je vôbec prvou, ktorú sa Lukáš rozhodol vo svojom živote zorganizovať. „Toto je prvýkrát, čo som sa vôbec odvážil niečo z mojej tvorby vystaviť, doposiaľ som všetko iba schovával,“ hovorí v našom rozhovore Priečko s úsmevom a ďalej pokračuje: „Za posledný rok som uverejnil nejaké svoje práce na sociálnych sieťach, ale ináč sa na ne pozerám iba doma. Vzhľadom na to, že som veľmi sebakritický, toto je prvá séria obrazov, s ktorou som ako-tak spokojný. Doteraz to podľa mňa nestálo za to, aby som svoje obrazy ukazoval na verejnosti. Vo veľkom študujem aj ostatných umelcov, starších, aj novších, a stále sa s nimi ako keby porovnávam a hľadám určitú úroveň, preto som sa rozhodol vystavovať až teraz.“

Na našu otázku, aké predmety, postavy a predlohy predchádzali aktuálnej sérii jeho hyperrealistických olejomalieb, nám Lukáš odpovedal takto: „Moja cesta bola dosť zložitá. Na vysokej škole ma najviac bavila figurálna maľba, teda maľba konkrétnej figúry a ľudského tela, niečoho reálneho. Potom som mal rôzne pokusy o štylizovanú maľbu, skúšal som aj abstraktnú, ale pre mňa to je veľmi komplikované. Ak si mám vybrať medzi dvomi farbami, tak som nerozhodný, dlho mi to trvá. Pri maľovaní reality nie je nad čím rozmýšľať. Musím sa snažiť dosiahnuť to, čo moje oči vidia, tam nie je nad čím rozmýšľať,“ prezradil výtvarník Lukáš Priečko.

Svoju tvorbu nám nadaný výtvarník z Kysúc predstavil v našom videu a neopomenul ani zaujímavý príbeh o slečne, ktorá umelcovi sedí modelom hneď pri niekoľkých jeho obrazoch.