Splnený sen

Na začiatku bol sen malého chlapca. Ján Prachár sa od malička túžil stať rytierom. Jedinou možnosťou, ako si sen splniť, bolo pripojiť sa ku skupine historického šermu. „Keď sme sa prisťahovali do Martina pred 12 rokmi, tak som sa pripojil k jednej zo skupín pôsobiacich v Turci. Začal som chodiť na tréningy a podujatia, ktoré sa odohrávali väčšinou cez víkend,“ opisuje Ján. No doma nechával manželku Zuzku a dve malé deti. Netrvalo však dlho a výnimočná záľuba očarila aj ich. „Pár víkendov bol preč, ja som bola doma sama a vedela som, že to takto nechcem. Nič iné mi neostávalo, len sa pridať. A chytilo ma to za srdce hneď na prvom podujatí, ktoré si pamätám, bolo na hrade Strečno,“ spomína Zuzana Prachárová. So skupinou historického šermu tak trávili čoraz viac času, na jarmoky so sebou brávali aj svoje deti Mišku a Mateja.

V skupine historického šermu vtedy boli aj Dominik a Zuzka, párik mladých ľudí z Martina. Práve počas akcií si rodiny vytvorili blízky vzťah.

Dominik a Zuzka brávajú Natálku na akcie od malička

Od jarmokov k veľkolepej prezentácii

Po rokoch v skupine historického šermu ale prišiel čas ísť vlastnou cestou. „Po pár rokoch sme pociťovali, že potrebujeme zmenu, že sa chceme venovať aj niečomu inému, ako len šermiarskym vystúpeniam na jarmokoch. Chceli sme navštevovať a zúčastniť sa na veľkých historických podujatiach, zameraných na 14.-15. storočie. Preto sme sa rozhodli, spolu s ďalšími odísť a založiť si nové občianske združenie,“ opisuje spoločné rozhodnutie Ján. „Neboli sme spokojní s prístupom, vybavením, tak sme dve rodiny odišli a založili si naše občianske združenie živej histórie Via Castrum,“ vysvetľuje Dominik Morgenstern.

Pod hlavičkou občianskeho združenia Via Castrum prezentujú stredoveký život vo veľkom štýle. A to so všetkým, čo k nemu patrí. „Na akciách a podujatiach ponúkame stredovekú kuchyňu s dobovými receptami, rytierov v zbroji, historické stany, rôzne historické hry, aj zábavné scénky. Venujeme sa aj dobovým remeslám a predvádzame minciara, zbrojára, krajčíra, či kuchára. Nechýbajú ženy a deti v dobových kostýmoch,“ opisuje Ján akcie, ktoré majú jedinečnú atmosféru a tešia sa veľkej obľube.

Zlákal ich stredoveký život.

Rodiny natoľko očarilo 14. - 15. storočie, že rekonštrukcii historického života a doby vrcholného stredoveku venujú každú voľnú chvíľu. Cez víkendy chodia na akcie, cez týždeň sa na ne pripravujú. Časovo aj finančne náročný koníček ich úplne pohltil. „Hlavne je to pre nás oddych od toho normálneho pracovno-rodičovského života. Zmena od všetkého, keď si človek oblečie kostým je zrazu niekto iný a oddýchne si od starostí toho bežného života. Je to naozaj skvelý pocit byť zrazu mešťanom zo 14. storočia. Na akciách nie sú tolerované mobily, nefajčí sa tam a nevyužívame tam nové technológie ( okrem hygieny ). Takže je to veľká zmena na jeden víkend. Je to pre nás veľké odreagovanie sa s priateľmi z celého Slovenska,“ opisuje Zuzka Hajdúchová a Zuzana sa k nej pridáva:

„V civile sme obyčajní ľudia, ale "ujsť" do obdobia stredoveku je úžasná vec. Vtedy človek vypne od bežných starostí a povinností a venuje sa len jednoduchému životu. Predstavujeme divákom obyčajných ľudí, ale aj rytierov v zbroji. Je úžasné sa obliecť do kostýmov a na chvíľu sa stať stredovekým človekom. Kto to neskúsil, tak asi nevie o čom hovoríme,“ opisuje Zuzana Prachárová.

Zuzana a Zuzka.

Spomienky zostávajú

Na historických festivaloch na Slovensku sa zúčastňujú pravidelne. Rotenstein, Festival zabudnutých remesiel, ale aj Stredoveký deň v Žiline. Všade sú už ako doma. Pravidelne navštevujú aj hrad Beckov, kde v súťaži stredovekých kuchýň získali 1. miesto. „Najviac sa zabávame a spomíname na to, ako sme sa vybrali na hrad Beckov na súťaž stredovekých kuchýň a keďže to bola naša prvá a jediná akcia bez detí, tak sme si to tam šli len užiť. Každý rodič pochopí o čom hovorím,“ smeje sa Zuzka Hajdúchová. Na zážitky z toho dňa spomínajú dodnes. „Celý deň sme sa zabávali, vtipkovali, varili. Na rozdiel od ostatných skupín, ktoré to brali veľmi vážne sme to my brali s humorom a s tým, že my sme už vyhrali to, že nemáme deti na akcii. No i na konci dňa sme skončili s prvým miestom, ktoré sme vôbec nečakali. Doteraz sa na tom smejeme, že sme vyhrali ani nevieme ako.“ Ďalšie ročníky festivalu ale prekazila pandémia. „Keďže prišiel Covid, tak sa ďalší ročník nekonal, čiže neustále všetkých ostatných podpichujeme, že v tejto disciplíne kraľujeme už tretí rok a to sa už veru nepodarí nikomu ďalšiemu,“ smeje sa Dominik.

Na podujatiach sa obyčajne spolu s rodičmi od útleho veku zúčastňujú aj ich deti. „Na akciách sme zistili, aká je naša dcéra samostatná. Vo veku 5 - 6 rokov sa sama pridala k iným účinkujúcim, aby mohla vystupovať s nimi. Najčastejšie vystupuje so sokoliarmi alebo šašom,“ spomína Ján.

Dominik a Janko.

Vystupujú však aj za hranicami. „Zúčastnili sme sa aj na najväčšej stredovekej bitke v Európe, v poľskom Grunwalde, kde sa rekonštruuje bitka medzi poľským kráľom Jagelom a Rádom nemeckých rytierov,“ hovorí Zuzana Prachárová.

V pamäti Zuzky a Dominika je hlboko vrytý deň, kedy sa zasnúbili. A ako inak, jasné, že na akcii. „Bola to akcia neďaleko Martina. Pomohli my s tým chalani z ostatných skupín zo Slovenska a Čiech. Zohrali sme bitku, kde sa bijú dva rody a nakoniec si povedali, že by bolo lepšie prijať prímerie tým, že zosobášia ich deti. No, lenže, ako naschvál, Zuzka niekam odbehla a zháňali ju pomaly 10 minút s tým, že sa mi niečo stalo a treba ma zachraňovať a odviezť do nemocnice. Dobehla celá vystrašená, aj s našou vtedy trojmesačnou dcérkou. No keď ma uvidela na kolenách tak už jej bolo jasné o čo sa jedná. Ani si už nepamätám čo som sa presne opýtal, ale povedala ÁNO. Tak snáď raz usporiadame aj poriadnu stredovekú svadbu s pečeným prasiatkom, pivom a medovinou,“ plánuje Dominik.

Dominik Janko Matej Zuzana a Miška.

Stredoveký deň pod taktovkou Via Castrum

Najviac doma sú však v Martine, kde Via Castrum zorganizovalo vlastný "Stredoveký deň v Martine." Zaujímavú akciu si v centre mesta vychutnali stovky divákov. No potom prišiel covid. „Na začiatku pandémie sme plánovali druhý ročník Stredovekého dňa v Martine, ktorý nám pandémia nakoniec úplne zmarila. Podobne to bolo aj s prípravou podobnej akcie v inom meste,“ hovorí Dominik.

A neboli to jediné plány, ktoré napokon museli odložiť. Čas ale využili naplno. „Pripravili sme si ďalšie recepty na nové kaše do kuchyne. Prečítali sme niekoľko historických kníh, začali sme točiť videá o rôznych hradoch, plánujeme nové projekty, o ktorých ešte teraz nemôžeme hovoriť, ale je sa na čo tešiť,“ dodáva Zuzka Hajdúchová.

Ukážky stredovekej kuchyne.

Nekonečné prípravy

Zúčastniť sa na akcii, to nie je iba sadnúť ráno do auta, zabaviť sa niekde a večer sa vrátiť domov. Aby bolo všetko pripravené, pracujú tvrdo celý rok. „Základom sú kvalitné kostýmy, ktoré šijeme sami doma. Všetky máme z materiálov, ktoré sa používali v danej dobe a to ľan a vlna. Šiť musíme sami aj z ekonomických dôvodov, pretože je to finančne náročné. Len ľan alebo vlna na ženské šaty vyjde na cca 80€. A tých šiat mám 5. A to z dôvodu, že keď ideme na viacdňové podujatia ako je Bitka na Grunwalde, kde sme týždeň, musím mať portfólio viacerých šiat. Náročnejšie je to s deťmi. Keď ušijem šaty pre deti, na budúci rok musím šiť nové, pretože rýchlo rastú,“ hovorí Zuzana Prachárová.

Ušiť stredoveké šaty veru nie je jednoduché. „Šitie šiat začína pri výbere látky. Ako každá žena mám najprv problém vybrať si čo i len farbu. Strih vychádza z nejakých nálezov, iluminácií a podobne. Pravdaže si ho trošku upravíme na seba. Potom už len zostrihať vlnu, podšívku z ľanu a zošiť to tak, aby to sedelo. Trvá to tak cca 2-3 dni čistého času. Švy, ktoré sú viditeľné zošívame rukami. Sama pre seba som už ušila asi dokopy za celých tých 10 rokov, čo sa tomu venujem cca 10 kusov. Plus som ušila pre chlapa asi 3 tuniky a pre dcéru Natálku každý rok jedny vlnené a jedny ľanové šaty,“ vysvetľuje Zuzka Hajdúchová.

Ukážky zbroje.

Možno tomu nebudete veriť, no obliecť podľa doby stredoveku chlapa je ešte náročnejšie. „Muži to majú ešte ťažšie, pretože okrem civilu - ľanová košeľa a bruchy, vlnená tunika a vlnené nohavice, musia doplniť aj ďalšími kúskami ako je batvat pod prilbu, prešívanicu a mnoho ďalších častí odevov, ktoré súvisia so zbrojou. Nesmie chýbať ani pokrývka hlavy, ktorá bola častá v danom období - či už pre ženy alebo mužov. Samozrejmosťou sú aj dobové topánky, ktoré sa šijú ručne a sú z kože, vyrobené podľa dobových nákresov. Tie si objednávame u majstrov obuvníkov. Okrem odevu chlapi nosia aj plnú zbroj,“ opisuje Zuzana Prachárová.

Jedna vec je všetko zabezpečiť a druhá, tiež náročná výzva, je v tom na podujatí vydržať. „Váha zbroje závisí od toho, čo má rytier na sebe. Váha zbroje našich rytierov je cca 30-40 kg. Dá sa v tom zvládnuť byť 30-60 minút. Určite to závisí od toho koľko je stupňov, ako moc sa pohybuje v tom človek. Pokiaľ by iba sedel a bolo by príjemných 20°, tak by vydržal aj celý deň. Ak je ale vonku 30°, praží slnko a má bojovať a hýbať sa, tak má po hodine rytier dosť a keď sa vyzlečie, tak košeľu, ktorú mal na sebe pod zbrojou, môže žmýkať,“ objasňuje Dominik.

Niekedy je to poriadne únavné.

Vydržať v stredovekom oblečení je náročné najmä počas teplých dní. „Najviac sa asi smejeme na otázkach: nie je vám v tom teplo? Tá padne minimálne 10x na každej akcii,“ hovorí Zuzka Hajdúchová.

Oblečenie a zbroj však ani zďaleka nie je všetko. Pripraviť treba historické stany, aj nábytok: drevené truhlice, v ktorých skladujú odevy a kuchyňu, drevené lavice a stoly, trojnožky na sedenie, police na odkladanie vecí. Veľa z toho si vyrábajú sami. Náročné je aj vybavenie kuchyne. Nesmie chýbať gril na varenie dobových jedál, dobový kotlík, panvica, príbory, hlinené misky a poháre, aby mali z čoho jesť.

Pred akciou veľké balenie

Na podujatia cestujú na dvoch osobných autách a každé ťahá prívesný vozík. Do nich sa musí zmestiť celé vybavenie. „Ak odchádzame na dva a viac dní, musíme byť zbalení deň vopred. Musíme všetko vložiť do vozíkov, nesmieme na nič zabudnúť. Lebo ak zabudneme topánky, nemôžeme chodiť v teniskách, takže všetko kontrolujeme aj viackrát. Musíme zbaliť všetko - odevy, zbroje, stany, nábytok, truhlice, kuchyňu. Je toho strašne moc. Zuzka by zobrala úplne všetko, ale ja ju vždy krotím, a snažím sa zbaliť menej, ale nedarí sa mi to,“ opisuje balenie na akcie Ján.

Stredoveký život si užívajú naplno

Niekedy na akciu prichádzajú už deň dopredu, aby stihli všetko postaviť. „Obyčajne nám to trvá tak hodinu a pol. Potom sa oboznámime s prostredím, aké skupiny sú na akcii, aký je program. Dôležité sú informácie, kde sú toalety, či sú na akcii k dispozícii sprchy. Ak áno, veľmi sa tešíme,“ opisuje Zuzka Hajdúchová.

Každá akcia sa začína sprievodom. „Občas sa pri ňom človek cíti ako hviezda z Hollywoodu, všetci si vás fotia, kamerujú. V sprievode sa predstavia skupiny a začína program. V tábore varíme, robíme celý deň ochutnávku jedál pre návštevníkov, takže v 30° vo vlnenom kostýme a ešte k tomu oheň pod plackami, či kotlíkom,“ dodáva Zuzka Hajdúchová.

Medzitým muži niekoľkokrát počas dňa predvádzajú boje.

Ján Prachár v plnom nasadení.

„Večer je človek rád , že nájde sprchu, alebo aspoň nejakú hadicu z ktorej sa schladí a umyje a doslova zničený ide spať. Niekto má na spanie stredovekú posteľ, niekto si nafúka nafukovačku, zabalí sa do vlny, kožušín, alebo do spacáka,“ rozpráva Zuzka Hajdúchová. No spokojný je každý. „Spávame v historických stanoch a väčšinou jeme to, čo si navaríme,“ vysvetľuje Ján Prachár.

Vzácne sú večery, keď je priestor posedieť si s priateľmi pri medovine, či pive. No vždy s mierou, keďže na druhý deň ich čaká opäť perný program. „Je to veru vždy poriadne vyčerpávajúce. No zároveň to, čo robíme milujeme a žijeme tým celý rok,“ hovorí Zuzka Hajdúchová.

„Fyzicky je to náročné, ale stojí to za to. Stretneme sa na víkend s priateľmi, deti sú odstrihnuté od internetu a celé dni sú len von. No a koniec koncov je úžasné, keď sa nás ľudia pýtajú na dobové recepty, keď si chcú vyskúšať zbroj alebo odevy - je to úžasný pocit, keď vidíme ľudí, ktorým môžeme priniesť kus histórie. Úžasným zážitkom sú aj strávené noci na hradoch v historických stanoch, lebo to sa bežnému človeku nepodarí,“ pridáva sa Zuzana Prachárová.

Janko a Zuzana.

Sezóna podujatí sa blíži

Počas pandémie boli akcie stopnuté, no súčasná situácia by im už priať mohla. Veria, že sa po čase opäť stretnú s priateľmi aj priaznivcami stredovekého života. „Tento rok sa chceme znova zúčastniť na už spomínanej bitke v Poľsku a pokračovať v natáčaní videí. Pokiaľ pandémia dovolí viaceré akcie, tešíme sa aj na historické festivaly a iné podujatia na hradoch po celom Slovensku,“ uzatvára rozprávanie Ján Prachár.

Via Castrum v plnej kráse. Dominik (druhý zľava) Zuzka Natálka Ján Zuzana Matej a Miška.