Je slávnosťou, ktorou si veriaci pripomínajú víťazstvo Bohočloveka Iisusa Christa nad smrťou, hriechom a zúfalstvom.

„Svetlo Christovho Zmŕtvychvstania preniklo celý vesmír. Svätý Ján Damaský v Paschálnom kánone hovorí - ‚teraz je všetko naplnené svetlom - nebo, zem i podsvetie, nech teda celé stvorenstvo oslavuje Christovo Vzkriesenie‘. Svetlo Vzkriesenia sa však nepodobá žiare slnka alebo hviezd, je to osobná skúsenosť prítomnosti Boha v živote človeka,“ uvádzajú pravoslávni biskupi v tohtoročnom sviatočnom posolstve. Podľa ich slov je však dôležitá aj odpoveď samotného človeka. „Je potrebná aj odpoveď našej vlastnej vôle. Blahodatné svetlo, ktoré zažiarilo z Christovho hrobu, vyháňa temnotu hriechu zo života človeka vtedy, ak on sám vynakladá úsilie, aby zlo zo svojho života odstránil,“ hovorí sa v paschálnom posolstve.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR

Kuzmyk dodáva, že slávenie Paschy má v pravoslávnej tradícii výnimočný charakter. Slávnostná bohoslužba, Utreňa Zmŕtvychvstania, sa koná tradične v noci zo soboty na nedeľu alebo v skorých ranných hodinách Veľkonočnej nedele a vyznačuje sa radosťou, svetlom a spevmi. Veriaci s horiacimi sviecami v rukách obchádzajú chrám, symbolicky sprevádzajúc Christa z hrobu do života. Počas bohoslužby zaznieva opakovane paschálny pozdrav „Christós voskrése!“ - „Christos vstal z mŕtvych!“, na ktorý veriaci odpovedajú: „Voístinu voskrése!“ - „Skutočne vstal z mŕtvych!“. Týmto pozdravom sa pravoslávni kresťania zdravia počas celého 40-dňového veľkonočného obdobia. Po svätej liturgii nasleduje požehnanie veľkonočných jedál - syra, masla, vajec, mäsa a tradičného koláča nazývaného pascha. Ide nielen o liturgickú, ale aj rodinnú udalosť, ktorá spája generácie veriacich.

„V tejto chvíli triumfu života nad smrťou pamätajme vo svojich modlitbách na všetkých, ktorí sú nespravodlivo olúpení o paschálnu radosť vojnou či prenasledovaním,“ zdôrazňujú biskupi. Zároveň vyzývajú, aby veriaci nezabúdali na chorých, opustených či ľudí na okraji spoločnosti.