Prvé organizácie poskytujúce pomoc obetiam zločinu začali v Európe vznikať od polovice 20. storočia. V roku 1989 sa združili do Európskeho fóra služieb obetiam. O rok neskôr, 22. februára 1990, bola zverejnená Charta obetí zločinu. Európske fórum služieb obetiam so sídlom v Bruseli sa odvtedy usiluje poskytovať pomoc a dávať nádej obetiam trestných činov.

Na Slovensku pôsobí od januára 1999 občianske združenie Pomoc obetiam násilia - Victim Support Slovakia. „V rámci Československa vznikol Bílý kruh bezpečí v r. 1991. Na Slovensku sme v rokoch 1993-1996 realizovali projekt PHARE, jedným z výstupov projektu bola poradňa pre obete a svedkov trestných činov," konštatovala pre Tlačovú agentúru Slovenskej republik Janka Šípošová, ktorá vo PHARE pôsobila ako projektová manažérka a potom spolu so skupinou odborníkov založila v januári 1996 samostatné občianske združenie Pomoc obetiam násilia.

Postupne sa otvorili poradne vo všetkých krajských mestách Slovenska a v Poprade, tiež bezplatná telefonická Linka pomoci. „V roku 2000 bola organizácia prijatá za riadneho člena európskej siete pomoci obetiam a rozšírila svoj názov na Pomoc obetiam násilia - Victim Support Slovakia. V roku 2006 sme v Bratislave usporiadali celoeurópsku konferenciu. Po viac ako 15 rokoch sľubného rozvoja však poradenská sieť postupne ´chradla´ pre nedostatočné možnosti financovania a s tým spojený nedostatok možností stabilizovať odborníkov. A to napriek tomu, že od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Prijatím zákona o obetiach bola do slovenského právneho poriadku transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov," povedala Šípošová.

Podľa nej zákon dáva lepšie predpoklady aj pre prístupnosť služieb obetiam a svedkom trestných činov: „Čo by si vyžadovalo väčšiu pozornosť je koordinácia a zmysluplné vzdelávanie profesionálov, teda najmä policajtov, sudcov, prokurátorov a odborníkov pomáhajúcich profesií, ktorí pracujú s obeťami, svedkami a ich príbuznými. Na Slovensku pracuje viacero mimovládnych organizácií zameraných na rôzne skupiny obetí, ktoré vykonávajú neoceniteľnú činnosť vďaka nasadeniu nadšených profesionálov, dobrovoľníkov a podpore neľahostajnej časti verejnosti."

Na webstránke pomocobetiam.sk vyniká motto ´Obete trestných činov potrebujú rešpekt, ochranu, informácie, odškodnenie´. V európskych krajinách postsocialistického bloku vyvstáva aj problematika obetí zločinov komunistických režimov. „Hoci dnes už máme v kalendári Deň pamiatky obetí komunistického režimu, obávam sa, že v populácii sa pomaly stráca nielen obsah, ale aj povedomie o zločinoch komunizmu. Pomaly odchádzajú aj ´detné deti´ ich obetí. Už v roku 1991 bol prijatý Zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý deklaroval, že ´v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony´ a v roku 1996 Zákon č. 125/1996 Z.z. z 27. marca 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, lenže tieto zákony málo riešili konkrétne potreby a satisfakciu pre obete a ich rodiny," zdôraznila pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky Janka Šípošová.

Dodala, že Zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa umožňuje napriek politickým turbulenciám aspoň morálne zadosťučinenie pre obete komunistického režimu bádateľskou i popularizačnou činnosťou Ústavu pamäti národa: „Horšie na tom boli a sú pokusy o spravodlivé odškodnenie priamych obetí komunistického režimu, či to boli - a už len v malých počtoch sú - politickí väzni a ich rodiny, obete sovietskej invázie a okupácie, alebo obete železnej opony."