Ako priblížila kurátorka výstavy Zuzana Sýkorová, spoločným konceptom vystavujúcej trojice je úcta k dejinám maľby, konkrétne k neskorej renesancii, baroku, klasicizmu, romantizmu až expresívnym tendenciám moderny 20. storočia. "Maľbu považujú za kráľovskú disciplínu. Ich rukopis sa rozvíja na základe získavania nových poznatkov a prehlbovania technických zručností. Zriedkavo považujú obraz za dokončený," dodala Sýkorová.

Doménou Jozefa Srnu mladšieho sú veľkorozmerné mnohofigurálne kompozície, často s výrazným sociálnym podtónom. Reagujú na zmätok a negatíva spoločenského diania. "Pokojná komorná atmosféra až lyrická nálada, splývavý rukopis ovplyvnený tým najlepším z klasicizmu a romantizmu, sú poznávacím znamením obrazov Pavla Stručku," načrtla kurátorka. Doplnila, že v tvorbe Vladislava Zabela sa vedľa seba odohrávajú príbehy z antickej mytológie, zo Starého i Nového zákona, prekvapujúce momenty z histórie či obrazy inšpirované svetovou literatúrou.