Spisovateľka Zuzana Kuglerová vo svojej knihe Turkova stupaj prináša fascinujúce príbehy zo Žilinského kraja, ktoré odkrývajú tajomstvá a mysteriózne povesti. Jednou z nich je aj príbeh zo Šuje, ktorý vám teraz predstavíme.

Ako sa v Šuji naučili robiť pálenku (povesť zo Šuje)

V Šuji sa vraj vyrába najlepšia pálenka, no podľa povesti sa Slováci naučili páliť omylom. Keď Boh rozdeľoval zem medzi národy, Slovákom pridelil iba malú hornatú krajinu, čo sa im veľmi nepáčilo. Túžili po rovine, kde by nemuseli hnať voly do strmých kopcov. Najstarší z nich sa preto vybral za Otcom Stvoriteľom a požiadal ho: „Udeľ nám, pane, inú krajinu. V tej, ktorú si nám dal, rodia sa iba plánky, jablká a hrušky.“

Boh Stvoriteľ mu odpovedal: „Do prachu tejto krajiny som ťa dal, z jej prachu ťa aj vezmem. Pozbieraj všetky jablká a hrušky, čo popadali na zem, poukladaj ich do sudov a sudy prines sem.“

Ilustračné foto. Zdroj: obecsuja.sk

Staršina poslúchol a zbieral ovocie od jari až do jesene. Po čase však začalo ovocie v sudoch hniť. Zdesený staršina si pomyslel: „Nemôžem predsa priniesť pred Otca Stvoriteľa zhnité ovocie!“ Preto sa rozhodol vysypať ovocie do veľkého kotla, dať ho na oheň a začať páliť. K jeho prekvapeniu sa jablká a hrušky premenili na ostrú, príjemne voňajúcu tekutinu. Keď ju ochutnal, okamžite sa mu zdalo všetko krásnejšie, dokonca aj tie strmé kopce naokolo. Napil sa znova a cítil, ako do jeho žíl prúdi neznáma sila.

„Bratkovia!“ zvolal na svojich spolurodákov. „Už viem, prečo nám Boh dal túto krajinu. V ovocí, ktoré sa tu rodí, je skrytá taká tekutina, akú nenájdete nikde inde na svete. Priezračná ako rieka a silná ako hrom. Keď sa jej napijeme, poorieme aj tú najstrmšiu horu na svete. S tou tekutinou vytlčieme z kopcov takú úrodu, akú by nám nedala ani najširšia rovina.“

Ilustračné foto. Zdroj: obecsuja.sk

Od toho času sa v Šuji každý rok vyrába pálenka. Po prvom poháriku sa im zdá, že nič nie je nemožné. Po druhom hovoria, že Slovensko je najkrajšia krajina na svete. Po treťom ďakujú Bohu za to, že všetko ovocie raz zhnije. Pri štvrtom poháriku sa pálenka zdá nekonečná ako rieka. Po piatom poháriku pocítia silu hromu, ktorý ich zrazí na zem. Tento hrom je upozornením, aby si zapamätali slová Boha: „Do prachu tejto krajiny som ťa dal a z jej prachu ťa aj vezmem...“

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653