Upozornila na to psychologička Alica Farkašová. Rodičia by podľa nej mali byť všímaví voči náznakom. Varovným signálom by mali byť zmeny v správaní, ako je uzatváranie sa pred rodinou, vyhýbanie sa škole alebo nečakané zmeny v používaní technológie.

„Deti sa môžu stretnúť s bolesťami brucha, nespavosťou či zvýšenou úzkosťou. Taktiež sa môžu cítiť ponížene a smutne, čo môže viesť k vážnejším problémom, ako je sebapoškodzovanie,“ varovala Farkašová.

Psychologička radí, že ak sa rodič dozvie o kyberšikane, mal by reagovať okamžite. Mal by tiež povzbudzovať deti, aby sa zapojili do pozitívnych online aktivít, ako sú napríklad vzdelávacie hry alebo projekty podporujúce spoluprácu a rešpekt.

Ilustračné foto. Zdroj: Pexels.com

Jedným z najväčších rozdielov medzi klasickou šikanou a kyberšikanou je jej rozsah. „Kyberšikana môže zasiahnuť oveľa väčšie publikum. Agresori v online svete majú pocit anonymity, čo im dodáva odvahu, ktorú by v reálnom živote nemali,“ zdôraznila Farkašová a pripomenula, že pocit bezpečia pomáha deťom byť omnoho odvážnejšími.

Ako uviedla Mária Krahulecová, ktorá sa venuje organizovaniu konferencií o kybernetickej bezpečnosti, aj posielanie výhražných správ či vytváranie falošných profilov s fotografiami dieťaťa bez jeho súhlasu je jednou z foriem kyberšikany.

Ilustračné foto. Zdroj: Pexels.com

„Provokovanie alebo urážanie iných detí prostredníctvom komentárov alebo správ vedie k emocionálnemu rozrušeniu,“ doplnila Krahulecová. Rozširovanie nepravdivých informácií o dieťati môže poškodiť jeho povesť a vzťahy. Úmyselné vylúčenie z online skupín alebo hier môže viesť k pocitom osamelosti a izolácie.

Chrániť deti pred šikanou si podľa odborníkov vyžaduje aktívny prístup učiteľov, rodičov, ale aj celej spoločnosti. Rodičia by pomocou konkrétnych príkladov mali deťom vysvetliť, aké správanie je na sociálnych sieťach nevhodné.