Útulňa na Babej hore

Pri výstupe na Babiu horu, asi sto metrov pod vrcholom, narazíte na skalnaté pole, kde kedysi stála známa turistická útulňa. Oravské panstvo vraj prenajalo toto územie Beskydskému turistickému spolku v Bielsko-Bialej za jednu zlatku ročne. Útulňu vysvätil rabčanský farár Jozef Murdžák a na vysviacke sa zúčastnilo mnoho obyvateľov Polhory aj Rabčíc, ktorí na útulňu dlho spomínali, najmä keď už z nej neostalo nič.

Na vrchole Babej hory bola pre turistov umiestnená kovová schránka s vrcholovou knihou a údajne tu stála aj meteorologická stanica, ktorá bola najsevernejšou v celom Rakúsko-Uhorsku.

Útulňa oficiálne známa ako „BabiagóraSchutzhaus“ sa medzi miestnymi prezývala „Šlezingerova útulňa“ podľa staviteľa. Bola postavená z pieskovca a mala dve poschodia. Na prízemí bola predsieň, kuchyňa, sklad a jedáleň, na poschodí štyri izby a spálne pre 42 turistov. Izby boli vykurované šamotovými pecami. Neskôr pridali verandu s krásnym výhľadom na Oravu a Tatry. Starostlivosť zahŕňala aj výmenu prádla. Útulňa bola obľúbená medzi turistami z celej Európy a niekedy tu prenocovali aj kúpeľní hostia, aby si užili nádherný východ slnka.

Ilustračné foto. Zdroj: hiking.dennikn.sk

„Vedľa murovanej chaty stál drevený domček, v ktorom býval prvý chatár Ján Zoššák. V neďalekých rúbaniskách mal políčko, na ktorom sadil zemiaky. Choval dvoch psov na vlastnú ochranu, aj na záchranu turistov, ktorí zablúdili. Potrebné veci pre chatára a pre turistov privážal Beskydský turistický spolok na voze čo najbližšie k vrcholu a potom ich vynášali na chrbtoch ako batožinu.“

Problémy nastali, keď vypukla prvá svetová vojna. Chatár Ján Zoššák narukoval, nasledoval ho aj druhý chatár, ktorý bol invalid. Turistov nebolo, ľudia sa sústredili na prežitie. V chate zostala chatárova žena s chovancom. Druhý chatár sa z vojny vrátil, ale s podlomeným zdravím a v roku 1919 napokon zomrel. Chatárova žena nakoniec opustila útulňu a vstúpila do služby u gazdu v Privarovke, za ktorého sa neskôr vydala.

Ilustračné foto. Zdroj: hiking.dennikn.sk

Po skončení prvej svetovej vojny sa zmenili pomery v Európe aj pod Babou horou. Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo na menšie štáty a Polhora sa stala hraničnou obcou. Severné kraje od Polhory, ktoré patrili do Rakúsko-Uhorska, pripadli Poľsku. Do útulne sa nasťahovali poľskí a československí členovia komisie, ktorí vytyčovali nové hranice, pretože štrnásť oravských obcí pripadlo Poľsku. S nimi pripadla Poľsku aj časť Babej hory, kde stála útulňa.

„V roku 1949 vyhorela a trosky útulne boli neskôr zrovnané so zemou. Turistická útulňa pod vrcholom Babej hory ostala len v spomienkach.“

Pod Babou horou bola postavená nová turistická útulňa, ale už na mieste súčasnej chaty Slaná voda, nie pod vrcholom Babej hory.

Ilustračné foto. Zdroj: slanavoda.sk

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KURJAKOVÁ, Eva. Legendy Babej hory. Prvé vydanie. Oravská Polhora: Obec Oravská Polhora, 2019. 83 s. ISBN 9788057009320