Obec Zázrivá vznikla v nepokojných časoch, keď sa veľkí páni snažili získať majetky na Orave. Po smrti Jána z Dubovca, ktorý vlastnil Oravu v rokoch 1534 až 1545, sa o dedičstvo začali spory medzi Václavom Sedlnickým, Mikulášom Kostkom a Alešom Thurzom. Do konfliktu sa zapojil aj panovník Ferdinand, ktorému sa zažiadalo prekrásneho hradu, bohatých hôr a lesov.

Od nepamäti sa stávalo, že majetky dokázali z dobrých priateľov urobiť nepriateľov na život a na smrť. Hovorilo sa, že kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí. V tomto prípade bol tým tretím, vlastne štvrtým, panovník, ktorý si nakoniec privlastnil Oravu. Nikto mu nemohol odporovať.

Zdroj: mojazazriva.sk

Prečo v Zázrivej vzniklo viac osád

Václav Sedlnický sa nechcel vzdať a pokúsil sa získať Oravu inými spôsobmi. Panovníkovi ponúkol, ako inak, kopu zlata, čo bola pre neho lákavá ponuka. Sedlnický mohol Oravu užívať za 18 337 rýnskych zlatých. Avšak, keďže nemal peňazí nazvyš, rozhodol sa založiť nové dediny. Na čas oslobodil poddaných od povinností, aby mu neskôr mohli platiť a napĺňať jeho mešce. Prikázal svojim ľuďom, aby poslali valachov zakladať dediny v horách, vrátane troch bačov so ženami a deťmi pod vrch Rozsutec.

Prví osadníci si našli nový domov pod Rozsutcom, vedľa potoka s čistou vodou. Hoci poznali hory, tieto boli husté a tajomné, s vysokými vrchmi, ktoré vzbudzovali rešpekt. Nebolo im všetko jedno a niektorí nahlas vyjadrili svoje obavy.

„Neviem, neviem, či tu niečo zmôžeme. Stromiská postínať, chalúpky postaviť i o ovečky sa postarať,“ potom zmĺkol. Nad čímsi rozmýšľal. „Keď sa noc prevalí do nového dňa, potom sa rozhodneme, či zostaneme tu, alebo radšej ovečky preženieme za tie vrchy s kamennými čiapkami,“ prezradil bača, nad čím tak tuho rozmýšľal.“

Zdroj: mojazazriva.sk

Ráno bolo veru múdrejšie večera. Zlaté lúče slnka rozžiarili tváre bačov úsmevom. Aj ženy s deťmi už necítili taký strach ako počas noci, keď ich obklopila temnota a hory naplnili rôzne zvuky. Bez jediného slova všetci vedeli, že zostanú. Rozhovorili sa. Každý bača mal svoj názor. Jeden navrhoval zostať, kde sú, druhý chcel ísť ďalej a tretí nesúhlasil ani s jedným. Pozerali na seba, každý si pevne stál za svojím názorom, ako barany, keď stoja proti sebe, vyvaľujú na seba oči a otŕčajú rohy.

„Keď sa nevieme dohodnúť, poďme my za urodzeným pánom, jeho sa spýtajme, kde máme novú dedinu založiť? On musí vedieť, keď také poručil,“ navrhol druhý bača. Tretí prikývol, že by to bolo najmúdrejšie. Pobrali sa spolu na hrad. Cestu merali cez kopce a doliny do stoličného mesta Veľká Ves a potom na hrad. Ženy s deťmi nechali ovce strážiť.“

Zdroj: mojazazriva.sk

Urodzený pán Václav Sedlnický bol prekvapený. Nečakal, že bude rozhodovať o umiestnení novej dediny. „A či to nie je jedno, či dedina stojí tam, alebo o kus ďalej, alebo celkom inde? Hlavná vec, že v tých horách bude niekto gazdovať,“ povedal urodzený pán. Už si predstavoval, ako sa z tej dediny sypú zlatiaky. „Ale keď každému z nás sa inde páči,“ ozval sa nesmelo jeden z bačov. Urodzený pán sa tváril, že hlboko premýšľa. Možno aj naozaj premýšľal, lebo po chvíli prišiel s nápadom. „Ste traja, založte si každý svoju dedinu a ak sa vám bude dariť a prejde dvanásť mesiacov, stretnete sa a potom sa rozhodnete ako ďalej. Či chcete spoločne gazdovať, alebo každý zvlášť vo svojej dedine. Príďte mi oznámiť, ako sa rozhodnete!“ Traja bačovia sa pozerali jeden na druhého. „Veď na také sme mohli aj sami prísť,“ povedal jeden. Druhý súhlasil. „Ale, keď v horách je viacerým veselšie ako jednému,“ priznal tretí, mysliac na svoju ženu a deti.

Sedlnický vedel, že musí prísť s ďalším nápadom, aby uspokojil bačov, ktorí uňho hľadali radu. Ako by to vyzeralo, keby od neho odišli bez rady? Čo by si o ňom pomysleli? Určite by ho ohovárali na každom kroku. „Zoberte si z našich valaských dedín spoločníkov koľko chcete, založte tri dediny, potom uvidíte, či budete gazdovať v jednej dedine, alebo zostanete každý v tej svojej!“ povedal víťazoslávne s úsmevom. „V tých horách je dosť miesta. Aj desať dedín by sa tam pomestilo,“ dodal s úsmevom.

Zdroj: mojazazriva.sk

Trom bačom sa tváre rozjasnili. Nebudú na seba zazerať. Každý si so spoločníkmi založí svoju dedinu na mieste, ktoré sa mu najviac páči. Potom sa uvidí. Už sa viac na hrade nezdržiavali. Ponáhľali sa oznámiť svojim ženám, čo sa dozvedeli od svojho pána. Aj na druhý deň sa ponáhľali, ale do ostatných valaských dedín, aby si našli spoločníkov. Každý z bačov si založil svoju dedinu. Jedna sa volala Petrová, druhá Ráztoky a tretia Biela. Tak si ich pomenovali.

Dvanásť mesiacov ubehlo ako voda v zurčiacom potoku. Vo všetkých troch dedinách vyrástli nové domčeky, obrobené políčka a pastviny pre ovce. Vyzeralo to, že takto to zostane naveky. Možno by aj zostalo, keby traja bačovia nesľúbili urodzenému pánovi Václavovi Sedlnickému, že po dvanástich mesiacoch prídu na hrad oznámiť svoje rozhodnutie.

„Sedlnický si ich obzeral. Hlavou pokyvoval. Páčili sa mu. Spokojnosť im z očí žiarila. No keď sa lepšie prizrel, predsa len pobadal akýsi nepokoj. „Nuž, rozpovedzte ako sa vám darí? A čo do budúcnosti?“ Bačovia jeden po druhom porozprávali, ako si chalúpky postavili i ovce rozmnožili, ba i dáky prírastok do rodiny zabezpečili. Len o jednom nehovorili. Ako ďalej. „Nech teda tak zostane,“ začal Sedlnický. Viac sa mu pozdávalo, keď budú tri dediny ako jedna. „Tri dediny. Oveľa viac zlatiakov ako z jednej,“ hútal v duchu.“

Zdroj: mojazazriva.sk

Bačovia často premýšľali o tom istom ako urodzený pán. Neraz sa o tom rozprávali, keď sa stretli. Páčilo sa im, že by každý mal svoju dedinu, ale zároveň si uvedomovali, že v jednej dedine by sa im žilo veselšie a mohli by si viac pomáhať. Navyše by platili pánovi len z jednej dediny, nie z troch. Dlho váhali, ako to pánovi povedať, ale nakoniec museli s pravdou von. Sedlnický sa začal mračiť, keď si uvedomil, o koľko zlata príde. Taká správa nepoteší ani najbohatšieho pána, skôr prinesie smútok, akoby niekto zomrel.

„Po chvíľke sa trochu usmial. Vari hnev potlačil? Alebo mu niečo dôležité prišlo na myseľ? „Nuž, keď nie ináč, nech je po vašom,“ prihovoril sa bačom. „Chcem, aby moji poddaní boli spokojní,“ doložil. „Ale mám jednu podmienku,“ pokračoval po chvíľke. „K trom osadám, ktoré budú teraz jednou dedinou, nech pribudnú ďalšie osady, aby ich tam bolo aspoň jedenásť.“ Sedlnický už v duchu počítal, koľko rýnskych zlatých pribudne do hradnej pokladne, keď pod Rozsutcom bude gazdovať viac poddaných.“

Bačovia sa po tých slovách zamysleli a škrabali sa poza uši. Uvedomovali si, koľko námahy ich stálo založiť tri osady. A teraz? Po chvíli sa tiež usmiali. „Veď máme synov. Ti, keď dorastú, nech pokračujú v našom diele,“ povedal jeden z nich. Ostatní súhlasili. Potom sa veselo vrátili do dediny, ktorú nazvali Zázrivá.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - HUBA, Peter. Povesti z Oravy. Prvé vydanie. Dolný Kubín: Janka Hubová, 2009. 87 s. ISBN 9788097017804