Tak ako väčšina podvodov, aj tento má za cieľ prinútiť obete, aby útočníkom poslali peniaze alebo osobné a finančné údaje. Informovala o tom bezpečnostná spoločnosť Eset.

„Náš svet sa stáva čoraz neosobnejším, pretože sa čoraz viac orientuje na digitálne technológie. Keďže nevidíme osobu alebo spoločnosť na druhej strane e-mailu, správy na sociálnej sieti či SMS, je pre podvodníkov jednoduchšie predstierať, že sú niekým iným. Ide o takzvanú impersonifikáciu," uviedla spoločnosť.

Kybernetickí zločinci môžu získané údaje následne predať na dark webe alebo ich sami zneužiť na podvody s identitou. Najzjavnejšou podobou impersonifikácie je podľa spoločnosti typ podvodu s názvom phishing. „Podvodník vás kontaktuje a predstiera, že je dôveryhodný subjekt. Následne žiada od vás peniaze alebo informácie," objasnila spoločnosť.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Existujú však aj iné druhy tohto podvodu, pričom čoraz väčším problémom sú falošné účty na sociálnych sieťach. „Používajú sa na šírenie podvodných odkazov a ponúk, ktoré znejú až príliš dobre na to, aby boli reálne," dodala spoločnosť s tým, že populárne sú aj falošné mobilné aplikácie vydávajúce sa za legitímny softvér. Ich cieľom je získať osobné údaje, zaplaviť obrazovku obetí reklamami alebo ich zaregistrovať do rôznych služieb za prémiovú cenu.

„Podvody s impersonifikáciou sa neustále zdokonaľujú. Podľa Federálnej obchodnej komisie podvodníci využívajú čoraz viac kanálov a techník, takže vás napríklad falošný zamestnanec Amazonu môže presmerovať do neexistujúcej banky alebo dokonca k podvodnému zamestnancovi FBI či FTC, ktorý vám poskytne fingovanú podporu," uzavrela spoločnosť.