Stalo sa tak po tom, ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v utorok 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. V ten istý deň poslanci odsúhlasili aj to, že 21. jún sa bude pripomínať ako pamätný - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska.

Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z utorka 20. na stredu 21. augusta 1968. Na invázii s krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700-tisíc vojakov s 800 lietadlami, 6 300 tankami a 2-tisíc delami a raketami velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.

Zdroj: TASR/Koloman Cích

Len počas prvého dňa okupácie zomrelo na území Slovenska alebo bolo smrteľne zranených 20 ľudí. O deň neskôr pribudol k obetiam napríklad aj vtedy len 16-ročný Peter Legner, ktorého postrelili pred budovou hlavnej pošty na bratislavskom Námestí SNP. Zomrel pri prevoze do nemocnice. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.

Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v Československej socialistickej republike. Na čele tohto procesu stál Alexander Dubček, ktorý bol od januára 1968 prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť.

Pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti bola však dôvodom, prečo sa o situáciu v Československej socialistickej republike začali intenzívne zaujímať predstavitelia Sovietskeho zväzu. Sovietske vedenie začalo požadovať rázny postup proti takzvaným antisocialistickým silám v Československej socialistickej republike.

Zdroj: TASR/Miroslav Vojtek

Od soboty 29. júna do štvrtka 1. augusta trvalo známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska a Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v Čiernej nad Tisou. Krátko nato, v stredu 3. augusta 1968, v Bratislave predstavitelia Sovietskeho zväzu, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Maďarska a Československej socialistickej republiky podpísali takzvanú Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj doktrína - právo Sovietskeho zväzu intervenovať v spojeneckých štátoch.

O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve v nedeľu 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Pod takzvaným pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václavovi Havlovi, boli podpísaní vtedajší predstavitelia konzervatívneho krídla Komunistickej strany Česko-Slovenska Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.

Zdroj: TASR/Miroslav Vojtek

Vedúci predstavitelia Komunistickej strany Česko-Slovenska na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od piatka 23. do pondelka 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie takzvaného Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v Československej socialistickej republike dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov protokol nepodpísal František Kriegel.

Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo stredy 16. októbra 1968, ktorú v piatok 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti - František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.

Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zastavili reformný proces v Československej socialistickej republike. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska a začal sa proces normalizácie.

V čase od piatka 18. októbra do pondelka 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.

Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Odchod sovietskych vojsk sa začal v pondelok 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska v piatok 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený v utorok 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu.

O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.