Okolo jeho domu denne prejdú stovky ľudí, no vedia, kto v rohovom dome v minulosti žil a tvoril? „No vidím tu napísané, že Gašparík, ale veru neviem, kto to bol,“ hovorí Marta. „Netuším veru, musím si pozrieť tú tabuľu,“ hovorí Pavol. „Ja viem, že tu bola tlačiareň, povedala mi to stará mama,“ dodáva Katarína.

Komu dom, ktorý stojí iba pár krokov od Národného domu v minulosti patril, dnes pripomína nápis na ňom, aj pamätná tabuľa. Jozef Gašparík – Leštinský bol slovenský kníhkupec, kníhtlačiar, spisovateľ, aj organizátor ochotníckeho divadla. V tomto dome mal svoj knižný obchod, papiernictvo aj tlačiareň.

Jozef Gašparík sa narodil 10. februára 1861 v Leštinách, v dedinke pod Chočom. Pochádzal z chudobného remeselníckeho rodu. Jeho otec bol dedinským obuvníkom. Jozef bol od malička veľmi skromný a usilovný. V evanjelickej ľudovej škole v Leštinách, bol jeho učiteľom otcov priateľ Karol Medzihradský.

FOTO: Oravská knižnica.

Rodičia chceli, aby sa ich syn vyučil remeslu, no mal vždy vyššie ambície. Túžil po vzdelaní. Aby sa vyučil kníhtlačiarstvu – sadzačstvu, nastúpil za učňa do kníhtlačiarne Viktora Horňanského, ale bol tam sotva dva roky, keď musel pre zdravotné problémy odísť. Niekoľko mesiacov potom žil u svojho strýka Andreja Gašparíka v Sečanoch, no napokon sa vrátil domov, do Vyšného Kubína a cez zimu pomáhal otcovi pri remesle.

V roku 1878 ho prijali do kníhtlačiarne v Turčianskom Sv. Martine a v tom istom roku mu uverejnili jeho prvú dlhšiu veršovanú prácu. V tom čase už Jozef Gašparík hrával divadlo. Stal sa súčasťou kultúrneho života v Martine, kde pôsobil ako ochotnícky herec.

V roku 1888 začal pracovať v martinskej kníhtlačiarni pri Národných novinách. No a v januári 1895 si založil v Turčianskom Sv. Martine svoj vlastný knižný a papierový obchod a koncom decembra 1897 k nemu pridal malú kníhtlačiareň, ktoré však časom zväčšil. Obchodík aj tlačiareň sám viedol, aj v nich pracoval. Pomáhalo mu iba pár pomocníkov. V tom čase už bol členom Slovenského spevokolu, písal preň a hrával divadlá.

V Gašparíkovom dome sa tlačili rôzne tlačivá a vyhlášky, drobné tlače, aj knižné publikácie. Boli to najmä ľudové knihy vydávané vlastným nákladom majiteľa, ktorý týmto spôsobom vykonával záslužnú činnosť pre národ.

Reprezentant osvetárskeho prúdu tzv. ľudových spisovateľov prispieval do časopisov a kalendárov svojimi veršovačkami na rozličné politické, národné, sociálne a náboženské témy. Bol autorom kníh s osvetovým a výchovným poslaním: Zo života, či Malý žiačik. Známe sú jeho veršované zbierky: Veršíky na pohľadnice, Veršíky do pamätníka, Jarné piesne, Piesne, verše a rečňovanky. Veľkú časť svojej tvorby venoval Gašparík deťom a mládeži. Významná bola jeho učebnica „DĹŽEŇ, MäKČEŇ A YPSILON“. Ako vydavateľ sa okrem vlastných diel, pričinil aj o vydanie viacerých diel slovenských spisovateľov (A. H. Škultétyho, Š. Krčméryho, J. D. Čipku, A. E. Timku, J. G. Tajovského).

V roku 1890 sa oženil s Annou, rod. Jankovičovou. Mali spolu jedného syna Jána, ktorý však umrel vo svojom štvrtom roku života a štyri dcéry: Annu, Katarínu, Želmíru a Oľgu.

Jozef Gašparík - Leštinský, kníhtlačiar, spisovateľ, vydavateľ a kníhkupec, zomrel v Martine 4. júna 1931.