Dolný Kubín sa nachádza v srdci nádherného prírodného prostredia na severnom Slovensku a je bránou do regiónu Orava. Nad mestom sa vypína Kubínska hoľa a slúži ako ochrankyňa jeho obyvateľov, symbolizujúca spravodlivosť. Avšak, spravodlivosť nebola vždy na dosah. Boli časy, kedy bohatstvo rozhodovalo o pravde. Na Slovensku, a obzvlášť na Orave, panovali tvrdé životné podmienky. Nedostatok práce, chudoba a hlad boli bežné. Pre obyvateľov bolo veľkým šťastím, ak sa im podarilo získať prácu u zemepánov.

Povesť o neľútostnej Gabriele a rozprávajúcej odťatej hlave

Anička bola chudobná, ale usilovná a čestná mladá dievčina. Počas cesty do novej práce u zemianskej panej jej matka neustále opakovala: „Dávaj na všetko pozor, ničoho sa nedotýkaj a rob len to, čo ti pani prikáže!" „Nebojte sa, mamka moja, budem pracovať ako včelička," odpovedala Anička s úsmevom plným očakávania. Tešila sa, že aj ona môže domov priniesť aspoň drobný grošík. Bola si vedomá, že bude musieť tvrdo pracovať od rána do večera za skromnú odmenu. Pani Gabriela, ktorá hľadala služobníčku, odmietla dať Aničke viac peňazí, pretože bola ešte mladá. Aničkina matka sa pokúsila vyjednať lepšie podmienky pre svoju dcéru, no pani Gabriela ju odmietla a pohrozila, že si nájde inú dievčinu. Napriek tomu Aničkina matka ďakovala a sľúbila, že s Aničkou bude spokojná.

Zemiansky pán František, manžel pani Gabriely, bol rozčúlený, že musia vyjednávať s chudobnými a varoval svoju ženu, aby si dávala pozor na krádeže. „Ešte to by tak bolo, aby nám takáto háveď diktovala, koľko im máme platiť! Daj pozor, aby nekradla, lebo také ja poznám! Všetko si tu poobzerajú a potom kradnú ako straky!" Keď sa Anička vrátila domov, bola smutná a vystrašená z pohľadu pani Gabriely, ktorý sa jej zdal zlý. Jej matka ju však ubezpečila, že práca nebude ťažká a že by mala byť na poctivú prácu hrdá. Anička mala zlé predtuchy, no jej matka verila, že pani Gabriela je aj napriek svojej prísnosti spravodlivá a chce len poriadok. Matka Aničku povzbudila, aby si užila čas s priateľkami, pretože keď začne pracovať, už nebude mať toľko voľného času. Hoci sa matka snažila byť optimistická, v srdci cítila, že pani Gabriela je zlá, ale dúfala, že jej dcére neublíži.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/Dolný Kubín a okolie

Anička sa vydala na námestie, aby svojim priateľkám oznámila, že získala prácu u pani Gabriely. Jej kamarátky boli znepokojené a pýtali sa, či sa nebojí. Anička sa snažila byť odvážna a povedala, že jej matka verí, že pani Gabriela nie je taká zlá, ako si ľudia myslia. Napriek tomu sa objavili obavy, keď sa spomenula smrť Terezky z Podzámku, ktorú údajne pani Gabriela ubila na smrť. Anička sa snažila tieto myšlienky odohnať, ale aj ona počula, že Terezka bola slušné dievča a nedokázala si predstaviť, čo mohla urobiť, aby si zaslúžila taký trest. Po rozlúčke s priateľkami Anička premýšľala o tom, aké to bude pracovať pre pani Gabrielu a jej strach rástol. Keď sa pokúsila o svojich obavách hovoriť s matkou, tá ju pokarhala a povedala, že sa bojí bezdôvodne. Anička zaspávala s nepokojom na duši.

Jej matka ju skoro ráno zobudila, aby nezmeškala svoj prvý deň v práci. „Hneď a zaraz vstávaj, prvý deň nemôžeš zaspať! Čo si pani o tebe pomyslí! A ešte máš hodnú cestu pred sebou. Rýchlo sa umy, pripravím ti chlieb s maslom, aby si tam nemusela pýtať, a chytro bež!" Anička sa rýchlo obliekla a vybehla z domu. Cestou prechádzala okolo kopca zvaného Šibenica, kde sa kedysi vykonávali popravy. Tento pohľad v nej vyvolal len ďalšie obavy. Keď dorazila k veľkým bránam domu zemianskej panej, stará slúžka ju vpustila dnu a začala ju učiť jej denné povinnosti. Anička sa dozvedela, že bude musieť nosiť raňajky priamo do postele, čo ju prekvapilo. Slúžka ju prísne upozornila, aby sa ničoho nedotýkala, na nič sa nepýtala a v prípade, že nebude niečo vedieť, nech sa obráti na ňu. Anička sa opatrne spýtala, kedy bude môcť ísť domov, na čo slúžka reagovala, že bude musieť byť pani k dispozícii až do večera. Potom ju poslala doniesť raňajky pani Gabriele do jej komnaty.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/Dolný Kubín a okolie

Anička, ktorá bola zvyknutá na skromné jedlo, niesla ťažkú tácku plnú bohatých raňajok. „Čo hrmoceš? Čo ma budíš? Nevidíš, že ešte spím?" zrúkla na ňu pani. „Nabudúce prídeš ako myška, a teraz sa prac!" Anička bola zaskočená hrubosťou, na ktorú nebola zvyknutá. Potom ju poslali čistiť prach z nábytku, pričom ju varovali, aby nič nezničila. Práca ju vyčerpala a keď priniesla obed, pani Gabriela ju neprávom obvinila z rozbitia riadu a jedla, ktoré jej vypadlo z rúk. „Ty ťapa sprostá!" zahnala sa pani Gabriela a na Aničkinu hlavu dopadla sprcha faciek. „Tu máš, tu máš!" Pani ju bila hlava-nehlava. Buchnátov a faciek dostala toľko, že sa ich nedalo spočítať. Anička sa snažila brániť, no nakoniec, unavená a zlomená, si vypočula, že kvôli škode, ktorú údajne spôsobila, bude mesiac pracovať zadarmo.

Onedlho počula svoje meno. „Anča, kde si? Zasa sa ulievaš? Poď mi pomôcť!" kričala milostivá pani Gabriela. Aničku požiadala o pomoc pri obliekaní, pretože sa chystala na návštevu. „Musíš mi podržať šaty a pripnúť šperky, chytro, chytro!" Anička pomáhala panej, ako sa len dalo. Ale pani bola priveľká a šaty primalé, ledva sa napratala do korzetu. Stiahni ten korzet tuhšie, ťahaj!" kričala na dievča. Darmo ťahala tenkými rúčkami šnúry na korzete, viac stiahnuť nešli. „Zavolaj Agnešu, slúžku, tá má mocnejšie ruky. Neviem, načo som si ťa ja sem vôbec vzala, keď si taká kľavá!" Ale ani Agneše sa nepodarilo paniu viac stiahnuť. Po tom, čo jej Anička pomohla so šperkami, pani Gabriela ju poslala domov. Cestou premýšľala o svojej situácii a obavách. Keď sa vrátila, porozprávala sa so svojou mamkou o nepríjemnom správaní pani Gabriely. Matka ju utešovala a objala ju, snažiac sa ju povzbudiť napriek nespravodlivosti, ktorú zažívala.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/Dolný Kubín a okolie

Na druhý deň sa vybrala včaššie, aby nebodaj neprišla neskoro. Stará slúžka ju už čakala medzi dverami. „Všetci len na teba čakajú, ty zlodejka!" privítala ju. „Aká som ja zlodejka? Čo to rozprávate!" „Kde je tá straka?" začula vrieskať milostivú pani Gabrielu. Aničku obvinili z krádeže zlatého prsteňa s rubínom, ktorý patril pani Gabriele. Napriek tomu, že Anička tvrdila, že je nevinná, bola surovo odvlečená do žalára a bez možnosti obhajoby odsúdená na smrť. „Ráno bude popravená! Za krádež smrť!" tak znel rozsudok. Jej matka sa snažila sudcov presvedčiť o dcérinej nevine, no bolo to márne.

Nasledujúce ráno sa obyvatelia Dolného Kubína zišli na poprave, dúfajúc v zázrak. Anička aj v posledných chvíľach volala o svoju nevinu. „Som nevinná, počujete, ľudia! Prisahám na všetko na svete, nič som neukradla, som nevinná!" kričala z plného hrdla dievčina. Jej volanie však nebolo vypočuté a jej život ukončila gilotína. V momente jej smrti sa zdvihol silný víchor, akoby sa príroda búrila proti nespravodlivosti, ktorá sa odohrala. Všetci videli, ako sa na odťatej hlave pohybovali pery a kričali: „Som nevinná, som nevinná!"

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/Dolný Kubín a okolie

Iróniou osudu bolo, keď pani Gabriela neskôr našla stratený prsteň vo svojej izbe, čo ju prinútilo uvedomiť si, že Anička bola nevinná. V zúfalstve sa rozhodla navštíviť priateľku, ale počas cesty cez rieku Oravu sa jej stala nehoda a utopila sa. Dodnes nikto nevie, ako sa to stalo, len tu odrazu sa žene zatočila hlava a pani Gabriela spadla do rieky. Voda sa za ňou okamžite zavrela. Prievozník nemohol nič robiť. Prúd rieky bol v tom čase taký silný, že nemal najmenšiu nádej nájsť ju a vytiahnuť. Milostivá pani Gabriela sa utopila vo vodách rieky Oravy.

Od tých čias sa v noci ozýva nárek jej ducha, ktorý sa vznáša nad hladinou. Občas ho možno zahliadnuť aj na poliach pri Šibenici, kde neustále plače. Nemôže odísť z tohto sveta na boží poriadok. To je trest za to, že dala popraviť nevinné dievča.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - ČULMANOVÁ, Beatrica. Slovenské povesti o strašidlách. 1. vyd. Bratislava: IKAR, a.s, 2017. 309 s. ISBN 9788055152707