Ešte predtým, ako celý a vzrušujúci príbeh načneme - poďme sa pozrieť na to, kde sa vlastne odohrával. Dejiskom je Prosiecka dolina na Liptove v srdci Chočských vrchov. O tom, že na danom mieste možno nájsť vodopády, úzke skalnaté uličky či nenahraditeľnú atmosféru prírody, píše aj portál turisticky.sk.

Zdroj: TASR/Andrej Galica

Nádych prírody pri vodopáde za zvukov žblnkotajúcej vody

V Prosieckej doline možno nájsť vodopád Červené piesky a v neďalekej Kvačianskej doline Ráztocký vodopád, vodné mlyny Oblazy, vyhliadky Malý Roháč a Kobyliny. Vodopád Červené piesky je prístupný po turistickom chodníku z rázcestia Vidová. Jeho súčasťou sú síce drevené mostíky a kovové rebríky, pričom niektoré miesta sú istené reťazami a kovovými stúpačkami, no aj tak sa neodporúča vstup so psom.

Zdroj: turisticky.sk

Mystická Biela skala sťaby Jánošíkov trezor a poklady ukryté v ňom

Podľa pradávneho príbehu je na tomto mieste zvláštne ešte niečo. Povesť hovorí, že Jánošík sa so svojou družinou často ukrýval v rôznych jaskynných či podzemných priestoroch. Jeden z nich sa mal podľa legendy nachádzať aj na tomto mieste. Sila tejto skrýše mala dokonca presvedčiť aj maloletého Janka, ktorý sa snažil uzdraviť svoju chorú matku tým, že jej zoženie potrebnú bylinu na vrchu Bielej skaly. Práve spomínaná Biela skala a jej utajený vchod sú hlavným tajomstvom celého príbehu.

„Ľud vedel o tajnom vchode do Jánošíkovho bytu na Jóbovej lúke, ale pánom, ktorí by boli chceli Janošíka a jeho súdruhov pochytať, ani za celý svet, ani keď ich mučili, nikdy to neprezradili. Do Bielej skaly ale nepustil Janošík nikoho."

Chudoba a starosti rodiny pominuli po tom, ako doráňaný Janko objavil tajný vchod

Príbeh sa sústredí na chudobnú vdovu, ktorá mala 6 synov. Najstarší z nich sa volal Janko, a hoci nemal ešte ani 12 rokov, odhodlal sa pomôcť svojej ťažko chorej matke. Urobil tak po tom, čo ich rodinu navštívila staršia, zhrbená žena. Tá im odkázala, že matkinu chorobu porazia len tak, že získajú svätojánsku zelinu, ktorá rastie na vysokých bralách, no kvitne len za jednu hodinu, na Jána o polnoci. „Vtedy ju treba odtrhnúť a chorej doniesť, od tej že istotne vyzdravie."

Matka Janka na túto nebezpečnú výpravu nechcela pustiť, no zabrániť mu v tom nedokázala. Po niekoľkých dňoch sa už na smrť zničený a doráňaný Janko rozhodol, že si oddýchne na jednej zo skál, keď tu odrazu začul šepot. „Zdalo sa mu, že ten šuchot vychodí z Bielej skaly, pred ktorou práve sedel. Zostrí zrak, a skutočne vidí, že tá skala sa pomaly otvára. Čosi kamsi otvorila sa celkom a z nej akési podivné svetielko zasvitávalo. Janko sa nazdal, že tam niekto býva. Najprv sa zľaknul a chcel utiecť, ale potom pomyslel si, že hádam ten, kto tam býva, bude mu vedieť povedať, že kde by našiel tú svätojánsku zelinku. Prežehnal sa tedy, aby nemalo zlé k nemu prístupu, a vošiel pekne dnu. Tam čakalo ho veľké prekvapenie. Izba veliká plná striebra, zlata, diamantov a všeliakych iných drahých kameňov."

Zdroj: TASR/Andrej Galica

Jankovi následne tajomný hlas poradil, aby si utrhol bájnu svätojánsku zelinku a ponáhľal sa domov za chorou matkou. Tak aj urobil a po polnoci sa rozhodol vrátiť domov. „Domov šťastlive prišiel. Od zelinky matka sa vyliečila a za peniaze, čo Janko doniesol, nakúpili si všetko, čo im bolo potrebné, ba ešte im aj zostalo, takže nikdy viac žiadnej biedy nemali."

Príbeh ďalej vraví, že odvtedy sa mnoho ľudí pokúšalo dostať do tajomnej Bielej skaly. Niektorí čakávali na jej otvorenie, iní zas klopali. Z toho následne vzniklo miestne porekadlo: „Chodia ta, ako do Bielej skaly.“. Vravieva sa to vo chvíli, ak miestni niekam opakovane chodia.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KLIMA, Stanislav. Povesti zo Slovenska: Česká grafická unie, 1921, 31 s., dostupné online.