V srdci Bytče sa vypína nádherný renesančný zámok. Historici tvrdia, že v 16. storočí ho František Turzo premenil z pôvodnej vodnej pevnosti na svadobný palác. Dizajn tohto klenotu je dielom slávneho talianskeho architekta Kiliána z Milána. Juraj Turzo, syn Františka, rozšíril zámok o tzv. Svadobný palác, určený najmä pre svadby jeho siedmich dcér. Priestory Svadobného paláca boli častým dejiskom okázalých svadobných hostín a veľkolepých pohrebov. Hovorí sa, že tieto hostiny dokonca trvali až do narodenia nového potomka.

Talianski umelci Antonio a Pocabello dotvorili zámok dekoratívnymi prvkami, ako sú kvetinové ornamenty okolo okien a portálov, bohaté rámovanie a fresky. Turzovci založili v Bytči aj knižnicu a vystavovali v nej kolekciu vzácnych gobelínov. Neskôr zámok prešiel do rúk Esterházyovcov, ktorí ho využívali pre hospodárske účely a pridali fresky uhorských panovníkov a antických hrdinov. V zámku bol tiež väznený Ficko, pomocník Alžbety Bátoriovej, a Juraj Jánošík, ktorý tu spolu s Uhorčíkom založili Jánošíkovu družinu.

Zdroj: tikzilina.eu

Povesť o strigôňoch a trojhlavom drakovi zo studne

V dávnych časoch, keď bol Bytčiansky zámok ešte hradom obklopený Váhom, sa tu odohrala nezvyčajná udalosť. Na hrade žili strigôni - starý bosorák bol lakomec a grobian, zatiaľ čo hradná pani bola ježibaba. Ich vzťah bol plný nevraživosti. Keď ježibaba už nemohla zniesť manželove urážky, zvolala miestne bosorky, aby jej poradili, ako sa ho zbaviť. Jedna z nich navrhla použiť jedovaté ryby z Čertovho potoka, ktoré vyzerajú ako pstruhy, ale majú čierny fľak pod bruchom. Po zjedení takej ryby by bosorák zomrel na otravu.

Hradná pani poslala rybára, aby takú rybu ulovil. Rybár, hoci nevedel, kde Čertov potok je, našiel ho pri Čertovom mlyne a rybu chytil. Keď ju priniesol, pani mu rozkázala, aby ju dal pripraviť na obed pre jej manžela. Kuchárka, ktorá mala rybu pripraviť, bola však prekvapená, keď ryba prehovorila ľudským hlasom a poprosila ju, aby ju nezabíjala, ale hodila ju do studne. Kuchárka tak urobila a namiesto nej pripravila inú rybu, ktorú jej priniesol syn starého komorníka predchádzajúci deň. Bosorák rybu vychválil, ale keďže nezomrel, hradná pani si zavolala rybára a obvinila ho z klamstva. „Ty odkundes akýsi, čo za rybu si to priniesol? Nevravela som ti, aby to bol pstruh s čiernou škvrnou? Čo si to chytil?" a začala rybára biť palicou. Rybár skončil vo väzení, zatiaľ čo ryba, ktorú hodila kuchárka do studne, sa pomaly začala meniť.

Zdroj: tikzilina.eu

„Z malého pstruha vyrástla ryba. Bola stále väčšia a väčšia. Šupiny sa zmenili na pancier a z malej plutvy na chrbte sa stal dračí hrebeň. Zuby sa jej predlžili a zašpicatili. Veľa miesta tam ryba-drak nemala. Hmýrila sa, točila, sem-tam aj obrovskú hlavu vystrčila zo studne. Voda zostala po takom hemžení mútna a špinavá.“ Keď služobníctvo studňu zasypalo, drak ju opäť vyhádzal. Stráže videli jeho hlavu a krk, ktorý bol taký hrubý ako otvor studne. Strigôň sa rozhodol draka sám zabiť, ale keď na neho vystrelil šípom, draka len zranil. Nariadil, aby studňu zasypali a vykopali novú na opačnom konci dvora.

Drak sa síce už neukázal, no zato začali miznúť slúžky, a strigôň tušil, že drak si takto vybíja svoju pomstu. „Kedy sa strácajú?" zrúkol na komornú, ktorej zmizla najlepšia kamarátka. „Prosím pekne, Elenka šla do pivnice po zemiaky a viac sa nevrátila. Neviem presne, kedy to bolo, no asi tak pred obedom," fňukala slúžka. Pán hradu cítil už dávno, že drak, ktorého vyhnal zo studne, sa usídlil v pivnici. Bez váhania sa tam teda vybral, aby sa postavil tvárou v tvár tejto obludnej bytosti. „Ty si myslíš, že sa ta zľaknem? Ja som strigôň, pán tohto hradu, a ty mi tu šarapatu robiť nebudeš!" vyhlásil odvážne. Drak sa zasmial a ukázal svoje ďalšie dve hlavy. „To si iba ty myslíš, že si tu pánom! Si však na veľkom omyle. Najväčším pánom v tomto hrade je tvoja bosorka!" odpovedal drak. Hradný pán mu pohrozil prstom a odišiel, zatiaľ čo drak sa mu vyhrážal, že každý týždeň musí priniesť jednu devu.

Hradný pán sa potichu vybral za čarodejníkom, ktorý žil v hustom lese. „Pomôž mi, kamarát, trojhlavý drak sa mi usadil v pivnici a ja neviem, ako ho skántriť." Čarodejník, oblečený v čiernom plášti a špicatom klobúku zdobenom hviezdami a strieborným mesiacom, bol jediný, kto vedel skrotiť draky. Po vypočutí príbehu hradného pána sa rozhodli okamžite vyraziť na hrad, pretože tam nielenže spôsoboval chaos drak, ale aj hradná pani.

Zdroj: tikzilina.eu

Na hrade sa diali divy. Striga s pekelníkmi rozpútali na nádvorí taký rozruch, že čarodejník ani nemohol so svojím koňom pristáť. Striga ovládla draka a lietala na ňom po dedinách poniže Bytče. Keď sa spustil silný vietor, ktorý ničil strechy a úrodu, voda zaplavila mosty a domy. „Budem paňou celého sveta!“ vykrikovala striga. „Spolu s drakom dobyjeme všetky hrady!"

Čarodejník a hradný pán zostali bezradní, až kým si čarodejník nespomenul na svoju čarodejnú knihu. Našiel v nej zaklínadlo na zneškodnenie draka a návod na zlikvidovanie čarodejnice. „Najskôr by sme mali zlikvidovať strigu, tá má väčšiu moc," navrhol hradný pán. Pripravili odpornú tekutinu podľa receptu a čarodejnica ju nakoniec, oklamaná vlastným mužom, vypila, čím sa premenila na kolomaž.

Potom sa spojili, aby porazili draka. Čarodejník vyslovil zaklínadlo: „Damn draco, cave ne pugnes in hoc mundo", ktoré drakovi vzalo silu. Keď drak vystrčil svoje hlavy z pivnice, zbrojnoši ich odťali. V poslednej chvíli čarodejník hodil na draka ohlávku, vyskočil na jeho chrbát a odletel. Hradný pán sa nechtiac zachytil o drakov špicatý chvost a odletel s ním.

Odvtedy na Bytčianskom zámku vládol pokoj a starý strigôň sa už nevrátil.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - ČULMANOVÁ, Beatrica. Slovenské povesti o strašidlách. 1. vyd. Bratislava: IKAR, a.s, 2017. 309 s. ISBN 9788055152707