Na tento výnimočný chrám upriamil pozornosť aj Krajský pamiatkový úrad Žilina, ktorý vyzdvihol stavebnú úpravu a reštaurovanie na rozmedzí rokov 2010 až 2023.

Vyšná Boca pod vplyvom šľachtického rodu Svätojánskych

O kostole rozsiahlo písal aj webový portál ceny nadácie SPP Fénix. Ten sa sústredil najskôr na Vyšnú Bocu ako takú, ktorá bola formovaná baníckou a neskôr pastierskou a poľnohospodárskou tradíciou. Tá v minulosti patrila kráľovskej komore a neskôr šľachtickému rodu Svätojánskych, ktorý tiež vystupoval pod priezviskom Szentiványi alebo Szentivanyi. „ rozvojom baníctva súvisel aj príchod baníckych kolonistov, ktorí už v priebehu 16. storočia prijali reformačné myšlienky. V roku 1540 sa už spomína miestny evanjelický cirkevný zbor, ktorý je dnes fíliou susedného cirkevného zboru v Kráľovej Lehote," uviedli pozadie stavby chrámu kompetentní zo súťaže.

Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina

Podľa písomných artefaktov si na tomto mieste malú modlitebňu veriaci postavili už v 70. rokoch 16. storočia. Na mieste súčasného kostola archeologický výskum však nepotvrdil prítomnosť zvyškov staršej stavby. Miesto pôvodnej modlitebne tak dodnes zostáva neznáme.

Zlom prišiel na konci 18. storočia

Až v roku 1785 si evanjelici vo Vyšnej Boci vybudovali tolerančný kostol. Ten sa niesol v duchu klasicistického architektonického výrazu. Podľa súťaže ceny Fénix ide o jeden z najautentickejšie zachovaných artikulárnych chrámov vôbec.

Črtá ho jednoduchý interiér, priestranný sálový priestor s veľkou trojstrannou drevenou emporou, ktorý ohromuje svojou veľkoleposťou, netradičnou pre protestantské vidiecke prostredie. Nedá sa vynechať ani kazateľnicový oltár.

Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina

Kostol sa reštauroval veľmi dlho

Krajský pamiatkový úrad Žilina však upriamil pozornosť aj na to, že v rokoch 2010 až 2023 sa realizovala komplexná stavebná obnova a reštaurovanie. „Havarijný stav jedného z najautentickejšie zachovaných tolerančných evanjelických kostolov u nás sa zmenil na nepoznanie. Okrem štandardných, no náročných zásahov a opatrení voči vlhkosti a narušenej statike celého objektu sa veľké úsilie venovalo najmä umelecko-remeselnej obnove a reštaurovaniu interiéru. Svoju pôvodnú farebnosť a výraz okrem iných opäť získal vzácny maľovaný parapet trojstrannej empory, rovný doskový strop a dekoračné čelá lavíc. Skutočne malebný interiér," napísal úrad na sociálnej sieti.

Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina

Pamiatkari dodali, že od roku 1819 až po rok 1825 pristavali ku kostolu mohutnú vežu. Tá je typická výrazným cibuľovým ukončením. V polovici 20. storočia boli osadené hodiny do ozvučných otvorov veže. Na degradujúcom stave kostola sa podpísala zvýšená vlhkosť v dôsledku slabého až nefunkčného odvodu dažďovej vody.

Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina