Evanjelický farský úrad vo Svätom Kríži na svojom oficiálnom webe priblížil históriu jednej z najväčších drevených stavieb v Strednej Európe. Podľa dostupných informácií bol kostol pôvodne vybudovaný v Paludzi, no v roku 1974 sa začalo s jeho presunom a rekonštrukciou, ktorá bola dokončená slávnostnou posviackou 22. augusta 1982. Tento kostol predstavuje posledný a zároveň najvýznamnejší príklad slovenskej drevenej architektúry.

Artikulárne kostoly sú na Slovensku významnou a samostatnou skupinou, odlišujúcou sa od katolíckych a gréckokatolíckych drevených kostolov. Sú to špecifické modifikácie protestantskej architektúry, ktoré sa vyvinuli v pruskom Sliezsku. Na Slovensku sa zachovalo iba päť takýchto kostolov, ktoré sú pamätníkmi reformačných čias.

Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina-E. Lazišťan

V 16. storočí sa myšlienky reformácie rýchlo rozšírili aj na Liptov, kde protestantizmus dosiahol vrchol v roku 1610. V druhej polovici 17. storočia v Uhorsku posilnil absolutistický režim, čo viedlo k potlačeniu evanjelického protestantizmu. V roku 1678 to vyústilo do kuruckého povstania pod vedením veľmoža Thökölyho z Kežmarku. Jeho úspechy a strach pred Turkami prinútili panovníka Leopolda k ústupkom a v roku 1681 bol zvolaný snem do Šopronu, ktorý umožnil výstavbu protestantských kostolov v niektorých oblastiach Uhorska.

Artikulárne kostoly museli byť postavené na okraji obcí, bez použitia kameňa alebo železa, nemohli mať veže ani zvony a ich vchody museli byť odvrátené od obce. „V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horný Liptov v Hybiach (1681), ktorý zanikol pri požiari v roku 1823. Druhý v Paludzi v roku 1693. Vzhľadom na vtedajší veľký počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol. Preto cirkevný zbor uzavrel 5. marca 1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11. novembra toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti,“ priblížil Evanjelický farský úrad vo Svätom Kríži.

Pôdorys, archív Pamiatkového úradu SR v Bratislave (V. Mencl) Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina

Kostol má pôdorys v tvare kríža s dĺžkou 43 metrov a zastavanou plochou 658 m². Úžitková plocha je 1 150 m², má 12 dverí a 72 okien a bol postavený pre vtedajších 5 000 členov cirkevného zboru. Vnútorné zariadenie kostola je pozoruhodné svojím barokovým štýlom a dreveným oltárom z roku 1693. Kazateľnica je umiestnená na opticky a akusticky najlepšom mieste, pričom je zdobená prácou rezbára Jána Lercha z Kežmarku. Organ z roku 1754 je dielom Martina Podkonického a luster z benátskeho skla pochádza z roku 1780.

Chórové empory sú ozdobené biblickými maľbami na drevených doskách z konca 17. storočia, ktoré zhotovil neznámy remeselný maliar. Drevená veža vysoká 19 metrov slúži ako zvonica, pričom pôvodné zvony boli zrekvirované počas prvej svetovej vojny. Súčasné zvony sú z rokov 1921 až 1922 a nesú mená Viera, Nádej, Láska.

Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina

Artikulárny kostol je podľa informácií Evanjelického farského úradu vo Svätom Kríži výsledkom historického a spoločenského vývoja a je pripomienkou bojov a úspechov slovenského národa. V súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara bol kostol rozobratý, zreštaurovaný a znovu postavený v pôvodnej podobe v katastri obce Svätý Kríž, na území starého veľkopaludzského chotára, čím sa zachovala autentickosť tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.

Zdroj: fondtlk.sk

Zdroj: fondtlk.sk

Zdroj: Facebook/Dusan Balara Sr.