Pán Jozef Novák sa narodil 22. novembra 1930 na Vrútkach v Žilinskom kraji.

Bohužiaľ, svoju rodinu a blízkych navždy opustil v pondelok 15. apríla 2024. Primátor mesta Vrútky, Branislav Zacharides, doplnil, že pán Novák bol skutočná osobnosť, ktorá napriek tomu, že za sebou zanechala úžasný kus práce a získala medzinárodné renomé, nikdy nezabudla byť človekom skromným, priateľským a zaujímajúcim sa o svoje rodisko.

Vynikajúci profesor

Primátor mesta priblížil, že na Vrútkach pán Jozef Novák starší začínal v roku 1925 ako pomocník v obchode so strižným, módnym tovarom a konfekciou, ktorý patril židovskému obchodníkovi Deziderovi Kramerovi.

„Dom, kde malý Jožko uzrel svetlo nášho sveta, stál na dnešnej Švermovej ulici, neďaleko domu Gosiorovských. Ten stojí dodnes a rozoznáme ho aj podľa pamätnej tabule venovanej historikovi a vrútockému rodákovi Milošovi Gosiorovskému, ktorý neskôr v čase pôsobenia Jozefa Nováka na Filozofickej fakulte UK držal nad mladým heraldikom ochrannú ruku z pozície vedúceho Katedry československých dejín a archívnictva. Na katedru nastúpil Jozef Novák 1. decembra 1954 po ukončení štúdia archívnictva. V tom čase tam nastúpila aj významná slovenská historička Darina Lehotská. Jeho profiláciu za heraldika mu odporučil prof. Alexander Húščava, s ktorým mladý asistent spočiatku zdieľal spoločný kabinet,“ doplnil primátor mesta.

Jeho život bol naozaj pestrý. Spolu s archeológom Alojzom Habovštiakom absolvoval pán Novák v školskom roku 1966/67 študijný pobyt v západonemeckom Marburgu, z čoho neskôr veľa ťažil pri výskumnej aj pedagogickej práci. Za knihu Slovenské mestské a obecné erby z roku 1967 bol ocenený členstvom v Medzinárodnej heraldickej akadémii. Zaujímavosťou je, že návrh na jeho riadne členstvo v roku 1974 v tejto prestížnej organizácii predniesol knieža Schwarzenberg, strýko nedávno zosnulého českého politika.

Spomienky na rodisko

Pán profesor Jozef Novák vždy rád spomínal na svoje rodné mesto.

Vo svojej autobiografii Heraldik bez erbu z roku 2010 sa vyjadril: „Takmer všetci Vrútočania mali režijné lístky na železnicu. Nárok na režijné lístky mali totiž aj rodinní príslušníci všetkých zamestnancov železnice. Za 50 halierov cestovali až do Bratislavy či do Košíc. Túto výhodu bohato využívali. Oblečenie nakupovali takmer výlučne v týchto dvoch mestách. Procesia na Božie telo bola módnou prehliadkou vrútockých dám. Pokiaľ to počasie len trochu dovolilo, procesie sa zúčastnili s kabátom prehodeným cez ruku, aby demonštrovali najnovšie modely dámskej konfekcie. Vrútocké plesy a majálesy v kaviarni Uránia vo veľkom počte pravidelne navštevovali aj Martinčania.“

Viac o jeho živote sa dočítate na oficiálnej stráne mesta TU.